Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Stretnutie s lovcom

Siajenovi

Našla som ho ležať na zemi. Keď som zazrela na ceste ktorú poznám ako rovnú, smutnú a pustú, malý kopček niečoho neznámeho zapadnutého lístím a prachom cesty, netušila som že je to človek. Podišla som k tomu neznámemu objektu, opatrne som nazrela naň z boku, potom som ho obišla a nezrela naň spredu. Zbadala som najprv ruku, špinavú od krvi a v malých plochách bledú ako kúsky alabastru v blate. Mierne sa zachvela, ľakla som sa, uskočila bokom. Opatrne som hľadela na to čudo predo mnou, ale nič. Opäť to bola nehybná masa prekrytá špinou a zvyškami handier, ktoré boli asi voľakedy šaty. Urobím krok, potom ďalší, opatrne nazriem naň. Akýsi pocit strachu sa začína prebúdzať v mojom vnútri. Ale zvedavosť je silnejšia. Pristúpila som až k nemu, nazriem bližšie, vidím spod tej hromady trčať zbraň. Otázky mi začínajú víriť hlavou. Kto to je? Kde sa tu vzal na dne ľudského bytia? Sklonila som sa, odhrnula som kus handry a tu sa objavila tvár muža. Zúbožená, doráňaná, špinavá, s výrazom ktorý sa nedá ani poriadne definovať. Kľakla som si k nemu, skúšam či dýcha. Áno ale slabo, pretriem mu tvár, prudko sebou trhol, otvoril oči…Od ľaknutia som skočila na rovné nohy a fujaz preč z jeho dosahu. V očiach mal hrozný výraz. Neviem či som sa zľakla toho, alebo už samotného faktu že žije a že je tu v tejto hroznej pustine. Pozrela som na neho, pripravená utiecť. Ale hlava mu klesla späť a oči sa zavreli. Opatrne som sa priblížila k nemu, opäť som si kľakla a skúsila či dýcha. Áno, len omdlel. Vybrala som fľašu s vodou, trochu naliala na vreckovku a pretrela mu tvár. Vzdychol, ale oči ostali zavreté. Skúsila som ho obrátiť, akosi to nešlo. Žeby bol zranený? Opatrne som skúsila prejsť po jeho rukách , prezrela som mu nohy, žiadne vážne zranenie. Kŕč povolil. Otočila som ho na chrbát. Až teraz bolo vidieť tú hrôzu. Doráňané telo, špinavé a tak bezbranné. Vôbec to nezodpovedalo jeho pohľadu pred chvíľou. Nenašla som vážnu ranu. Modriny, odreniny, špina, ale zdá sa že kosti sú celé, ani žiadnu veľkú ranu nie je vidieť.

Kto vie kto to je. Skúsila som mu aspoň utrieť zvyšok tváre. Opäť vzdych. Oči sa mierne pootvorili. Ten pohľad. Prenikavý a predsa akosi neprítomný. Ujsť? Zostať? Čo mám urobiť? Stiahla som ruku, hľadím na neho, čakám čo sa stane. Jeho pery sa pohli, niečo hovorí, skloním sa nižšie, ale nerozumiem čo. Zobrala som fľašu s vodou, priložila mu ju k ústam, prehltol malý dúšok. Lenže hlava je nízko. Čo je to so mnou, zrazu sa ho nebojím, prešla som za neho, podvihla ho, oprela som si jeho hlavu o seba a dala som mu opäť napiť. Zdvihol ruku, pokúšajúc sa zadržať fľašu, dotkol sa mojej ruky, aká je hrozne studená a chveje sa.

“Kto si?” spýtam sa opatrne. Zdvihol, zrak, trochu nechápavo pozrel na mňa.

“Kto si? A čo tu robíš?” Spýtala som sa ho opäť. Hľadí na mňa, nič nehovorí, ťažko dýcha. Opäť mu pretriem tvár. Mierne sebou trhne.

“Ako si sa sem dostal?” Pýtam sa ticho.

“Neviem.” začula som tichú odpoveď.

“Kto si?” pýtam sa znovu. Napätie v tvári vystrieda smútok, jeho pohľad uhol do boku. Opäť vidím zbraň pri jeho boku. Všimol si môj pohľad. Pozrel sa na mňa, opäť na zbraň a jeho pohľad opäť išiel bokom.

“Ty si lovec!” vyletelo so mňa. Žiadna odpoveď. “Alebo bojovník?” Pýtam sa znovu. Zas nič.

“Odpovedz mi!”

“Neviem. Neviem čo som. Lovec či bojovník. Už neviem čo som.”

“Tak preto si tu, na dne ľudského bytia, doráňaný, zničený, bez vôle žiť.” Hľadím na neho, hlavu má odvrátenú, telo vystreté na studenej zemi, chabo prikryté zvyškami odevu, slabé, nehybné.

"Kto ťa takto doráňal?"

"Nepýtaj sa už!"  

“Poď, pomôžem ti vstať!” Zdvihla som sa a podala mu ruku.

“Odíď!” povedal mi bez toho aby sa pohol.

“Prečo, potrebuješ pomoc, tak poď, musíš sa postaviť, nemôžeš tu ostať ležať”

“ Už som Ti povedal, ODÍĎ!” pozrel na mňa, v hlase mu zaznela hrozba.

Hľadíme na seba. Váham. Mám ho tu nechať tak? Viem aké to je. Potrebuje pomoc….

Pomaly sa začal dvíhať. Najprv na bok, podávam mu ruku, odsotil ju. Potom sa mu podarilo dostať na kolená. Siahol po zbrani, oprel a o ňu a postavil sa na nohy. Je slabý, ale nedovolí mi priblížiť sa. Podala som mu aspoň vodu.

“Na, zober si to, nech už si ktokoľvek.” Pomaly som sa pobrala preč. Po chvíli som sa obzrela, stál tam, v miernom predklone, fľaša v ruke, hladiac na mňa. Zostala som stáť, ale nereaguje. Tak som šla ďalej. Kto vie či ho niekedy ešte uvidím. Neviem. Snáď sa z toho dostane sám. Ale je to dlhá a ťažká cesta.


Mystériá | stály odkaz

Komentáre

  1. super Jula
    perfektne si odpálila hodenú loptu... si dobrá
    publikované: 05.03.2005 22:57:19 | autor: lulla (e-mail, web, neautorizovaný)
  2. napisane dobre
    inspiracii rozumiem, ale nezda sa mi, ze je to presne o Siajenovi. Mozno len nechapem.. poznate sa lepsie, alebo ste sa stretli..
    publikované: 06.03.2005 00:16:54 | autor: Spirit (e-mail, web, neautorizovaný)
  3. ..
    tesim sa na pokracovanie .. :)
    publikované: 07.03.2005 12:18:34 | autor: siajen (e-mail, web, neautorizovaný)
  4. Prečo tento článok
    Inšpirovali ma Siajenove príbehy lovca/bojovníka, plné smútku, trápenia, hľadania a beznádeje. Tak som lovcovi/bojovníkovi poslala na pomoc Nádej. Postavila ho na nohy. Teraz je na ňom či chce vykročiť v jej šľapajách a nájsť VIERU v seba, svoje možnosti, schopnosť zmeniť svoj postoj k životu a zmeniť spôsob života.
    Takže Siajen, pokračovanie je v Tvojich rukách.
    publikované: 07.03.2005 14:06:17 | autor: Jula (e-mail, web, neautorizovaný)
  5. nemam slova...
    Tieto pribehy si vymyslate vy? No prijmite moju uprimnu poklonu ;o)
    publikované: 07.03.2005 16:37:56 | autor: Blackbird (e-mail, web, neautorizovaný)
  6. jula
    nie, jula, pokracovanie tohto pribehu, o kt. pises, nie je v mojich rukach, je to tvoj pribeh, pises o svojom bojovnikovi, ci uz je to obraz cohosi co ta inspirovalo niekde inde (u mna), ale je to tvoja vlastna postava, je to v tvojich rukach. preto este raz opakujem - tesim sa na pokracovanie tvojho pribehu o bojovnikovi, ktoremu davas nadej, vieru v seba, ktoreho si postavila na nohy, pretoze tvoj bojovnik ju naozaj potrebuje a azda potrebuje aj zenu ako si ty, zenu, ktora ho dokaze postavit na vlastne. nezamienajme postavy z roznych pribehov, aj ked im davame rovnake mena ..
    publikované: 07.03.2005 17:59:33 | autor: siajen (e-mail, web, neautorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014