Biely Medcéédes nám presne v poobedných, popracovaných hodinách odlieta smer Štiavnické vrchy. Samozrejme s nami na palube.

Dovolenkovo začína!!!

Pár dní nerobenia a povinného flákania sa.

Neviem ako sa vyskakuje z kože, ale asi práve teraz mám chuť z nej vyskočiť!!! :-)

Ideme: môj hany a ja.

Môj hany je Vám skvelá ženská. Už sme si spolu čo to na dovolenkách užili a prežili. Blúdenie vo veľkomestách sveta, lesné blúdenia a najmä nekonečné balkónové seansy na všetkých našich dovolenkovo výletníckych zájazdoch.

A tak jedného slnečného bratislavského dňa, využijúc možnosti hromadnej dopravy a relatívne rýchleho presunu na miesto určenia ma popadla hororová myšlienka... zalial ma studený pot a roztrasenými rukami som šmátrala v kábelke po komúrke telefoničnej.

Moja hany mi to zdvihla a ja som na ňu hnedká spustila:

„ Máme problém. Pamätáš, ako sme boli v Španielsku a celú dovolenku presedeli na balkóne?“

Moja hany pamätala...

„A pamätáš, ako sme boli v Turecku a celú dovolenku sme presedeli na balkóne!?“

Moja hany pamätala...

„A pamätáš ako sme boli na Duchonke a skoro celú dovolenku presedeli na balkóne!?!“

Moja hany pamätala...

„Na Štiavnici nemáme balkón!!!“

Poviem Vám, moja hany je skvelý človek. Vyriešila to bravúrne:

„Môže predsa chlastať na terase!“

Tak sa strašne teším!!!

Celý týždeň budeme betónovať!!!

Terasa tam totižto tiež nie je. :-)