Ten múdry čas, ten chytrák čas, ten blázon čas znie v nás,
a zakaždým keď obzriem sa späť, vidím sám seba zas,
vidím náš dom, vidím sa v ňom, som dieťaťom, malým,
čo v kráľovstve hier, si hľadá svoj smer na tej púti
dospelých, dnes už to viem...
Svet krásny býval, keď z okna som sa díval, len nevinnými očami,
ten čas je žiaľ už za nami, dnes už to viem,
svet krásny býval, v ňom smial som sa a sníval, trpel aj miloval,
smútil aj sa radoval, nevravím že čas všetko vzal, spomienky nie..
A pocítil som prvý raz, čo znamená jej hlas, cítil som jej dych,
jej pery na svojich, zakrútil sa so mnou svet, ach to bol let,
a tiež spomínam, aj bez presných slov, na tie tváre priateľov,
jej pery na svojich, zakrútil sa so mnou svet, ach to bol let,
a tiež spomínam, aj bez presných slov, na tie tváre priateľov,
s nimi som prežil veľa vzácnych chvíľ, nikdy som to netušil,
čo dnes viem...
čo dnes viem...
A tak sa skrývam, skrývam sa do spomienok,
svet spomienok mám vo svojom srdci a inak to už nebude.
Svet krásny býval....
text Jan Štrasser
Komentáre
Pekná pesniča,
presne tak
da
napriklad tu...
Cicero
len netreba zabudnúť na prítomnosť....Carpe diem znie lepšie