Patrim k tvrdohlavym ludom, ktori si svoj nazor na osoby, veci, miesta alebo dianie utvoria uz na prvy pohlad. Sme casto oznacovani ako "tvrdohlavci", pripadne "barani" alebo kombinaciou - "tvrdohlavi ako barani". Je to jedna z mojich prednosti, na ktoru nie som prilis hrdy, ale existuje ako cast povahy a zvykol som si na nu.
Nie je to vlastne ani taky velky problem, pretoze sa mi podari (aspon podla mojej mienky) vacsinu veci ohodnotit spravne. Naprikad podla spravania sa ludi. Pristupujem k nim tak, ako si myslim, ze by som mal, pretoze ich povahove vlastnosti to potom lahsie prijmu. Vacsinou mam pravdu.
Nechcem sa vytahovat a chvalit. Netvrdim, ze s nimi prehodim 5 viet a uz viem na com som. To nie. Som skor pozorovatel. V spolocnosti som tichsi ako ostatni. Pozorujem. Analyzujem. Mnohi sa cuduju preco som tak ticho...

Problem nastava, ked nieco odhadnem na prvy krat zle. Mam potom trochu problem zmenit na to nazor. Ak si vytvorim nazor, ze nejake miesto je skarede a spinave, tak tu ten nazor niekedy ostava aj ked to miesto skraslia a vycistia. Potom, i ked viem, ze je to miesto teraz trochu ine, sa tam vraciam vzdy s urcitou nechutou. Je to podvedome. Je to odpor na prvy pohlad...

Stava sa mi to ale v poslednom case stale castejsie. Nie u seba. U inych.
Ludia ziju rychlo. {cital som o tom jednu peknu vetu: "Zijeme rychlo. Tak rychlo, ze aj suloz je len prejebany cas."} A cim rychlejsie ziju, tym menej casu maju na analyzu. Tak sa mi uz niekolko krat stalo, ze som bol (v anglickej spolocnosti) istym sposobom "odmietnuty" ako nespolocensky, lebo som sa s ludmi prilis nebavil.
Problem je, ze ked si ludia vytvoria takyto prvy pohlad na vas, je tazke im ho vyvratit. A pokial sa jedna o spolocnost ludi, je to este tazsie. Siria sa o vas klebety, nazory sa krizuju a vyhravaju tie, ktore tvrdia, ze ste nespolocensky nad tymi, ktore trvdia, ze ste len plachy v novej spolocnosti.
Bez ohladu na to, ze ludia druhych nazorov maju pravdu, su tieto umlcane. Netvoria totiz vacsinu a ak chcu ostat "v partii", musia hrat podla pravidiel. Pravidla su jasne - vylucis ho s nami, alebo pojdes s nim.

Preto si cim dalej tym viac kladiem otazku, ci ma vobec zmysel byt opatrny a setrny k ludom, ci ich ma zmysel pozorovat a analyzovat ich spravanie, ked tieto poznatky (pokial nemate nejake vodcovske schopnosti) nedokazete neskor zuzitkovat.
Mam vlastne dve moznosti.
Bud zmenim svoje zvyky, alebo sa budem musiet snazit vytvorit prvy dojem na druhy pokus :-)