nebudem teda rušiť pohyby rúk veľactenej rusalky pri nanášaní písma starým dobrým atramentom a s nádejou,že každý má niekde podobnú milú Zuzanku sa odoberiem po desinu ;)

dávno pred internetom a blogmi začala používať nick, a to dokonca v reálnom svete :).

už si sa odobral? :-)))

nikdy nevnímala. Lebo odkedy je moja teta tetou, je to teta Zuzana :-) Ale asi na tom niečo bude... :-)

to je zvláštne....doma mám odložené listy od priateľov, zamilované listy od mužíčka a tiež mi napadlo, že jednej priateľke v tieto dni napíšem, taký klasický, papierový list :)
teta Zuzana sa určite poteší ;)

A určite sa poteší aj Tvoja priateľka ak to stihneš :-)

pisem listy mojej kamaratke, netuzi po internete, tak nam zostava klasika. Je velmi prijemne zacitat sa do jej riadkov, pred ocami sa mi vynori jej dedinka, dom, psik, dcery, vnucik...
ale taku tetu Zuzanku-Hanku v Prahe by som brala tiez :))

Niekedy mi chýbajú tie plné schránky listov... v mladosti sa k nám poštárka poriadne nachodila :-))))
A je to tak ako píšeš, keď píšem tete, vždy si úpredstavujej aj veci, ktoré s ňou súvisia...
Napísať skutočný list to nie je len tak. hlavne, ak nechcem, aby bol celý dopreškŕkaný, alebo viacnásobne prepisovaný :-)

a vieš, že ja som sa občas chcela volať Hanka, resp. Anka? Aj som sa tak podpisovala pod podobné obyčajné listy... Stačilo vynechať zuz...

vzdy ma moje meno hnevalo, nechcela som sa predstavovat Anna, ani Hana, nepacilo sa mi to, Hankou ma volaju moji blilzki, aj ked to mozno znie neskromne,od isteho casu sa rada tak podpisujem...
Rusalka, mladost bola krasna aj vdaka fure listov v schranke, odpisovanim na ne a tesenim sa na skore odpovede...

Veď Hanka je krásne meno... páči sa mi najmä jeho podoba "Hana" :-)

Hoci sa mi Hana páči viac... Tebe by asi táto podoba nepristala :-)))

Ja poznam zopar Haniek, ktore su super, jednou z nich je aj suseda, od ktorej ma delia dva, pardon, tri ploty - medzi nimi je velikánsky, spoločný dvor a keď sa chceme stretnúť, musíme si v snehu vyšlapať cestičku, lebo tu býva cez zimu snehu až pod obločnice. A mam ju veľmi rada, pretože je to moja butľava vŕba, ktorej sa vždy můžem vyrozprávať...

Aj teraz je tam snehu až pod bločnice?
Náročky som si dala urobiť do záhrady všetky okná francúzske... aj pre ten zážitok, keď raz bude snehu povyše okenných parapiet. A stále nič :-((

Nuž, teraz je snehu len tak po slepačie zobáky, ale roky predtým sme naozaj mali vždy snehu až po obločnice... Mame totiž taku smiešnu, dvakrat lomenu strechu, raz v ostrom uhle a raz v miernejšom a po tom sa každá snehova pokrývka vždy zošupla rovno pod okno. V zahrade to potom vyzeralo ako na Aaljaške, ale inak to bolo super...

neviem sa dočkať ...

aj ja som využil toto časovo menej náročné obdobie a napísal som list tak, ako si to vždy predstavujem, v kľude, v pohode, vkladať sa doň... písal som ho plniacim perom, pomaličky, tiež išiel staršej dáme, ale do Pardubíc...

Krásnu nôcku

žiaden list,ktorý napíšeš nebude obyčajným.Bude mať svoje čaro,svoje listové tajomstvo,ktoré bude obsahovať všetky tie tajné obyčajno-neobyčajné veci,ktoré mu zveríš.A bude písaný rukou a o to bude cennejší...zostane dlho, možno bude odložený niekde v zásuvke,aby majiteľke pripomínal to, čo má :" že napriek vzdialenosti existuje niekto, pre koho je stále vzácna ."

i ja robim butlavku:) a velmi rada... nielen kamaratkam ale i kamaratom, nemame chalupky, ani spolocny dvor, ani vyslapane cesticky v snehu medzi plotmi :( ale chceli by sme....

svoje bútľavky, alebo využivajú vyhradne vlastné služby, hm??? ;)

aj butlavky maju svoje butlavky, o sebe mozem povedat, ze vela veci nedam dalej, mam svoje trinaste komnaty a tie zamykam aj pred sebou :) ...co bolo, bolo, naco sa trapit, ked to uz nezmenim?
A ty mas svoju butlavku?:)

ak je bútľavka muž/žena, čo ma len vypočuje a inak mlčí ako sfinga, potom bútľavku nemám.
ak je bútľavka muž/žena, čo je nielen na príjme, ale vysiela aj odozvy, potom bútľavky mám :).
milujem rozhovory, debaty, polemiky, spoločné snívanie...

su presne butlavky...povedia Ti aj neprijemne, ale iba preto, ze ta maju radi a chcu pomoct...Aj ony miluju rozhovory, debaty,polemiky, spolocne snivanie...a maju po ruke vreckovku :)
Butlavky su preto, ze to nevykecaju inym:)

sú hlásne trúby.. takým sa vyhýbam širokým oblúkom :).

mam fajn pocit, ze sme podobne definovali butlavky:)
Skoda len, ze kazda nebyva v rozpravkovej drevenicke za 7 horami a 7 dolami...niektore musia byvat aj v panelakoch...ale aspon su po riuke, keby nieco...:)

Tie totž iba bublinkujú... Ale teraz nie, pretože mame v jazierku riadnu vrstvu ľadu. Dufam, že prežijú. A; prajem krasne ráno Rusalôčke, Hanke a všetkým. Ja som strašny spachtoš a vstala som len teraz.

no musím Ťa varovať, že v spachtoštve na blog.sk len tak ľahko nevynikneš.. tí praví spachtoši ešte stále snívajú svoje sníčky :).

Nuž ja nie... A ten keď ťa večer zdrapí, tak Ťa iž len tak ľahko nepustí. A čo sa týka vynikania, to je ošemetná vec. Pretože tým, čo trčia nad dav, radi stínajú hlavy. A; ja mám svoju hlavičku v láske...

aj keď.. konkurovať mäkkému vankúšiku je fakt ťažké...

Fakt!

Tak, aby som tukla aj trochu viac - mam medzičas medzi sporákom a notbukom, beham od jedneho k druhemu, dufam, že mi neprihoria rezníčky... A čo je s Rusalkou? Hádam nám ešte nespí? Asi ona je tým pravým spachtoškým blogerom. A vôbec. Aká je difinícia pravého spachtoša?

hogo asi myslel aj na jedného nášho blogera - teiducha - ten nás zvyčajne neskoro popoludní zdraví "dobré ránko" xi xi :))

a inak, definícia spachtoša? asi by to mal byť človek, ktorého deň sa skráti na polovicu, noc sa dvakrát predĺži, večer zdraví dobré ránko a páperie má vo vláskoch...na obed raňajkuje, obeduje večer a tak sa príliš neprejedá, pretože svoju večeru dáva "ako sa hovorí nepriateľovi" mmmm a je celý mäkkučký ako vankúš :)) a už neviem

som už dlho hore, ale čas zapnúť notebook mám až teraz...
nuž, hladné krky a iné povinnosti :-))

Vďaka za komenty... dúfam, že list nájde adresátku a že občas nájdem opäť v schránke niečo i ja :-)

prajem vam vsetkym k nedelnemu obedu, prave idem nosit na prestrety stol, ale nedalo mi kuknut, co robi blogerska rodinka:)

Vyo bútľavkách a ja som tu nebola... roky som bola za bútľavku. A stále ešte občas vypočujem a poradím. Ja som nikdy žiadnu bútľavku nemala.
Vždy som sa radšej so svojimi problémikmi a boliestakmi pasovala sama :-) A teraz tu mám blog a niekedy mám pocit, že je to písanie sem skoro ako písanie bútľavej vŕbe :-))

moji chalani využívajä pným priehrštím posledný prázdninový víkend. Vlastne len nedávno boli raňajky :-))
Krupicová kašu s orechami a kakaom :-)

že mám plný dom spachtošov :-))))) Len tie mäkké vankúšiky z nich ešte nie sú :-))

a že ktorí to sú? nechcem bonzovať, veď o druhej-tretej vari aj sami/y prikvitnú a priznajú farbu :).

A ešte ďalšia otázka: aká je definícia pravého blogera?

mám za to, že je to každý, kto naberie odvahu, založí si blog a aspoň sem-tam vyvesí naň vyvesí niečo, čo ho omína v duši či mysli... :)

občas jej niečo počas blogovania prihorí :)) ale nie je to pravidlo ;)

Ja mám doma len jeden, ale ten je taký dlhý, že keď si vloží do úst kúsok rezníka, kým mu zíde do žalúdka, tak to trvá tri hodiny. A teraz môžeme pokračovať v definícii pravého blogera. Alebo inak. Čo je meradlom? Počet komentárov, návštevnosť, atď...

Ja si myslím, že je to ten, ktorý sa ide pobiť so svojou najdrahšou polovičkou len preto, aby mohol isť k blogu! A napadlo ma to preto, že ma odtiaľto ktosi vyháňa, vraj mám isť k sporáku!

je už nielen pravý bloger, ale aj bloger-závislák.. vari Ťa blogo-závislosť fakt tak rýchlo dostala do svojich spárov??? :)

je ten, ze nie je dolezity pocet komentov, ale obsah prispevku
Clovek niekedy nedokaze najst spravne slova, ktorymi by vyjadril momentalne pocity, prispevok chyti natolko za srdce, ze len citam a citam a je mi smutno, niekedy naopak, krasne , som len obycajny tvor, ktory nedokaze vystihnut napisanym to, co citi vo vnutri.
Rada otvaram jednotlive okienka , nazeram do kuchyn, co vonave nam blogeri pripravili, kocham sa nadhernymi fotografiami, ci slovickami, ktore samotne su ako farebne obrazky.

No, nie je to až tak zlé, lebo mne sa podarilo poobede trochu pospať a vidím, že za celý ten čas sa tu veselo blogovalo... A teraz idem na prechádzku, aby mi vzduch vyvetral hlavu