Stretnutie s Rusalkou sme plánovali asi mesiac. Dnes sa konečne uskutočnilo. Deň D nastal dnes. Mali sme sa stretnúť pred fontánou na Hviezdoslavovom námestí. Nestretli. Stretli sme sa totiž už skôr a to pred Starou radnicou. Rusalka sa pýtala či by som s ňou nešla do veže, keď sa bude radnica najbližšie dva roky rekonštruovať a bude pre verejnosť zatvorená. Jasné idem. Stretko bolo fajn. Nemenili sme fotky  ani iné informácie typu spoznáš ma... budem mať na sebe... Napriek tomu nám bolo jasné, že patríme k sebe. Neviem kedy som si tak dobre pokecala s človekom , ktorého som videla prvý krát. Mám pocit, akoby sme sa poznali už dlho. Vykráčali sme na vežu a Rusalka fotila. Výhľad bol úžasný a myslím, že fotky budú tiež. Po vyfotografovaní  striech, ľudí, žeriavov sme skráčali nazad do radnice. Pred radnicou sme riešili dilemu.. zmrzlina, alebo reštaurácia? Vyhrala reštaurácia. Výber bol fajn. Dobrá obsluha, chladený zlatistý mok, fajn hudba a kuchyňa. Ale najlepší bol spoločník... neviem presne opísať ten pocit, ale bolo to o rovnakej vlnovej dĺžke, o sympatiách, o tom, že pri tomto človeku čas utekal príliš rýchlo. Mám prečítaný Rusalkin blog, súhlasím s jej názormi, je mi s nimi bližšie, ako si možno myslí, ale skutočnosť a toto stretnutie prekonali  moje tajné očakávania... Nemýlila som sa. Je to fajn osoba, ktorá rozumne kladie slová vedľa seba, má prehľad, skúsenosti, optimizmus. Nechýba je šarm a ani humor. Nechýba jej nič. Je to presne taká osôbka, akú som si predstavovala. A preto ďakujem. Ďakujem za možnosť prežiť jedno popoludnie s človekom, ktorý vie počúvať, vie hovoriť, vie cítiť a napriek svojmu romantickému menu nie je rozprávkovou bytosťou.