Náš rozum, synaptické spojenia, ktoré nepoužívame sa nám v hlave rozpadnú a nahradia ich nové, ako keď na hard disku nahradíte staré, nepoužívané dáta za aktuálne. Po každý krát, keď sa to stane niečo zabudneme, niečo sa z nás vytratí.. akási spomienka či pocit. Nasávame do seba obrovské množstvo informácií, ktoré niekam musíme uložiť a náš rozum sa takto bráni, proti zrúteniu, proti rozkúskovanému množstvu vedomostí, ktoré spôsobí že naše JA zamrzne, ako nejaký softvér v počítači. Niekto tam v hlave, v tom pevnom disku má znalosti o technike, niekto spomienky na žúrky a trik, ako vypiť dvadsať hrušiek bez toho, aby sa povracal, niekto všetky športové podujatia, či všetky diely paneláku.

Bordel, neporiadok, smeti, ktoré sa nám kopí v hlave a nemá tam čo robiť, nepodstatné veci a čo to podstatné, vytratí sa, pamätáte si úsmev prvej lásky, prvého veľkého kamaráta z ihriska, ako sa to vlastne volal? Či poslednú dobrú radu od mami a jej sviatočný vývar, ja nie, ja si to nepamätám, škoda, možno by to stálo za to, namiesto toho mám hlavu plnú práce, výkresov, projektov, tabuliek, hesiel, mien kolegov, s čím za kým, alebo len koeficientom inflácie, vecí, ktoré sa z zo dňa na deň menia, ktoré by stačilo napísať na papier s výkričníkom nezabudni, ktoré mi plnia hlavu a vytláčajú to podstatné, to čo za to naozaj stojí, vraj najchudobnejší ľudia dokážu byť najšťastnejší, lebo nemajú v hlave smeti z práce, vývin trhu, nový trend, či ako zapôsobiť na zákazníka, smeti z vymožeností.. ako seriál, či športové podujatie z televízie.

 A potom sa čuduj svet, že naše mozgy končia v servise a psychológ vám povie, zmeňte životný štýl a bude dobre a dokážeme to? Mnohý nie a tak servisný technik spraví diagnostiku a predpíše lieky, ktoré len otupia náš rozum, ďalší softvér, ktorý viac škodí, ako pomáha, zahlcuje nám mozog chemikáliami, laboratórnou špinou, kyselinou, ktorá zmyje všetko, zlé, ale i dobré, a potom, čuduj sa svet že nikto nie je normálny, depresie, panické poruchy, stavy úzkosti, migrény a iné psychické problémy. Musím si vyvetrať hlavu, buchnúť za tým dverami, venovať sa blízkym, kamarátom, sebe. Otvoriť oči a vystúpiť z materiálneho sveta, ktorý riadi kus papiera a kovu nazvaný, peniaze. Odmietnuť nepodstatné veci, ktoré sú mnohokrát založené práve na peniazoch. Sláva? Bohatstvo? Uznanie? Trend? Atď. Je to samý marketing, predaj, financie, radšej žiť na plno, chodiť do kina namiesto televízie, do prírody namiesto cukrárne, vytrhnúť sa z kolobehu práca- povinnosti- spánok- a rýchlo sa nažrať, aby som neskapal.

V hlave tak bude poriadok, čistota, pokoj. A priestor dostanú spomienky, akási fotogaléria úsmevov tých, ktorým si dal niečo do života, city, lásku, priateľstvo, porozumenie, zábavu a je ich tak veľa, aj tých ktorým môžeš dávať, aj toho čo môžeš dať. A keď umrieš, posledné na čo si spomenieš bude úsmev prvej lásky, prvého kamaráta z ihriska, dobrú radu mami a jej sviatočný slepačí vývar, pohľad svojich detí, keď ti ich prvýkrát dajú do ruky, teplo tela partnera, keď sa po milovaní pritúli a nie štatistiky, politika či vedomosti zo školy a práce, účty z banky či šéfov výraz, keď mu povieš že odchádzaš.

Zober svoj hard disk do ruky, urob si v ňom poriadok: LÁSKA, RODINA, JA, majú byť dôležité zložky, potom zložka KARIERA, (Pozn.: denne 7 hod. často čistiť, potom vypnúť!) a zložka BORDEL (pozn.: aktívne presúvať do koša:) Vraj sa to nedá, dá, len treba chcieť, premyslieť si čo je v živote naozaj dôležité a podľa toho k tomu pristupovať a nakoniec, bude dobre a ten pocit ja nazývam šťastie...