Rozhodol som sa, že trošku prehodnotím hodnoty v mojom živote. Mám štyri kamarátky, ktoré mám dosť rád a som s nimi málo. S dvoma som osobne nebol mesiac, s jednou tri, s jednou našťastie len týždeň. Poslednú dobu sme spolu len cez internet. A aj to postupne menej a menej. Až na D sa mi začali dosť často ozývať minulý týždeň. Pospomínal som si prečo ich mám rád. Niektoré rozhovory boli naozaj milé. Okrem  E som si s každou dohodol randez-vous.

Dnes som zavolal D na obed. Vyzeralo to byť fajn. O 11tej sme sa dohodli, že o desať minút pôjdeme. Napísal som jej, aby mi napísala, keď bude môcť. Nech ma nečaká na chodbe. Pridal som tam smajlíka. O reálnosti tohto scenára som dosť pochyboval. Minútu na to si ma zavolal šéfik na cigaretku, aby sme prebrali jednu vec, ktorú som od neho chcel. Cigaretka trvala žiaľ asi 15 minút, čo znamenalo osem minútové meškanie oproti plánu. Moje vysvetlenie nenašlo pochopenie. Päť minútovú icq hádku zakončila jej správa:

ja ti na to kaslem.. ja zo seba nerobim majstra sveta, ale ty zo mna robis idiota pri kazdej prilezitosti.. daj mi uz radsej pokoj a nikam ma nevolaj.. chapem ze su caje ktore na teba budu cakat bez mihnutia oka, a budu stastne ked sa to potom budes snazit odcinit, ale ja toto nepotrebujem..

Ani neviem čo chcela tými vetami povedať. A prečo vôbec.

Na večer som zavolal von L. Napísala, že nemôže. Písal som si s E. Skončilo to nepeknou hádkou. Úžasný deň. Môžem si povedať, že mám 2 a pol kamarátiek, ktoré mám rád. A môžem dúfať, že oni majú rady mňa. Dúfam, že počet kamarátok už neklesne. Bolo by mi to veľmi ľúto...