Spolu so severákom a sibírskou zimou, valili sa aj novembrové udalosti.
Občianské fórum, Verejnosť proti násiliu, študentské štrajky, utvorenie nezávislej vyšetrovacej komisie
na vyšetrenie udalostí na Národnej tříde, spoločenský dialóg, sprístupnenie médií, príprava na generálny štrajk,
zrušenie článku číslo štyri o vedúcej úlohe Komunistickej strany Československa, zrušenie štátneho dozoru
nad cirkvami, pád „železnej opony“ s Rakúskom... Kde by sa v spleti týchto požiadaviek bol našiel kúsok
miesta pre Františkinu krehkú lásku?
Františka pozorne sledovala spoločenské zmeny.
Vzhľadom na tuhú zimu, ktorá stále panovala, bola spokojná, že poslúchla svoj šiesty zmysel
a postarala sa o Joachima, keď mu poslala ten teplý sveter. Ako ho poznala, určite neprežíval revolúciu
pri televízore alebo v kostole na omši ako ona s mamou.
Úprimne závidela tým, ktorí mohli byť na námestí.
Joachimovi sa neodvážila telefonovať, ani písať.
Tušila, že má teraz celkom iné starosti.
„Seď si doma. Zájdeš za ním, keď bude lepší čas.V takýchto pohnutých časoch sa po svete potulujú kadejaké živly.
Navyše Havel udelil rozsiahlu amnestiu, nie je to bezpečné. Keď to všetko prehrmí, sám sa ti ozve,“ radil dcére otec,
ktorý patril k špičke študentskej rebélie chlapčenského gymnázia v časoch slovenského štátu a v problematike
revolúcií sa podľa neho patrične vyznal. Mal trochu dobrodružnú povahu a aj napriek pokročilému veku
stále sníval o tom, ako navštívi Nepál. A Joachim sa mu od začiatku pozdával.
Poslúchla ho.
Otec bol pre ňu prirodzenou autoritou.
Vážne otázky preberala najradšej s ním, dala na jeho úsudok.
Pôjde za Joachimom, keď sa trochu vyčasí.
Bol január, dva mesiace po prevrate zima síce ešte panovala,
ale najhoršie mrazy už pominuli, dni sa o niečo predĺžili a celkovo bolo cítiť odmäk.
Františkine čižmy klopkali po chodbe ústavu, kde pracoval Joachim..
Hľadala oddelenie tektoniky zeme. Zaklopala.
Privítala ju usmievavá slečna.
„Dobrý deň, hľadám doktora Branta,“ povedala Františka.
„Bohužiaľ, nie je tu. Odcestoval do Prahy,“ zaznela odpoveď.
Františku stlačilo na hrudi a pred očami sa jej zatmelo.
„Čo potrebujete?“ so záujmom sa pýtala slečna.
„Vlastne nič, len som ho prišla navštíviť,“ povedala neisto a predstavila sa.
„Tak to ste vy tá Františka? Ja som Andrea. Tykajme si. My si tu všetci tykáme.
A posaď sa. Spravím ti čaj?“
Františka sa posadila, čakajúc, že sa dozvie, čím sa tu stala takou známou.
„Joachim ťa spomínal,“ usmievala sa záhadne Andrea.
„Naozaj?“ s úsilím zakrývala sklamanie a zbierala sily na konverzáciu s Andreou.
„Vieš, on je teraz náš nový vedúci oddelenia a keď sme si pripíjali na nový rok, mal na sebe
krásny sveter. My všetky sme ho obdivovali a pýtali sme sa, kto mu to plietol.
Najprv nechcel prezradiť, ale potom povedal, že Františka.“
Andrea si ju ešte chvíľu so záujmom prezerala a potom pokračovala:
„Vieš, sú v Prahe, vrátia sa o dva dni, chystajú sa do Afriky.“
Zabolelo ju pri srdci druhýkrát.
Ona zajtra odchádza. Dlhšie sa nemôže zdržať.
„A ty? Dobre vyzeráš, fakt,“ stále sa usmievala Andrea
„A tie čižmičky si kde zohnala? U vás? Sú špicové. Nemáš chuť ísť poobede do sauny?
Porozprávali by sme sa,“ navrhovala Andrea s úsmevom skúsenej sekretárky.
Františka zdvorilo odmietla. Bolo jej horúco a mdlo dosť aj bez sauny.
Cítila, že sa musí prevetrať. Rýchlo dopila čaj, poďakovala a rozlúčila sa s Andreou.
Vôbec si neuvedomila, že táto štebotavá Andrea sa vyznala v bežných veciach života omnoho viac ako ona
a mohla sa stať jej spojencom. Nevedela, že tie najzložitejšie problémy sa nezvyknú vyriešiť oficiálne,
ale pri dobrej vôli tým najkurióznejším spôsobom, o to viac, ak sa jednalo o veci lásky
a navyše tak komplikovanej, ako bola tá jej s Joachimom.
Františka si nepripúšťala žiaden plán B.
Cítila sa strašne prázdno. Takže do Afriky? To sa už nikdy neuvidia.
Zabudne na ňu aj na ich krátku lásku. Pomaly sa spamätávajúc kráčala ulicou a rukavicou si utierala mokré líca.
Nestrácala viac čas. Odhlásila sa zo svojej hotelovej izby a najbližším rýchlikom odcestovala domov.
Povedala si, že do tohto mesta sa už viac nevráti.
O dva dni jej Joachim telefonoval.
Po troch mesiacoch. Jeho hlas bol iný. Vyhýbavý.
„Povedali mi, že si bola za mnou,“
„Áno, bola som.“
„Odchádzam do Afriky.“
„Hej? A čo v Afrike?“
„No, idem merať krky žirafám, skúmať čierne rusalky a popri tom aj tektoniku východoafrickej priekopovej prepadliny,“
snažil sa žartovať.
Františka cítila, ako sa v hlbinách priekopovej prepadliny neodvratne prepadáva aj Joachimova láska
a celé jej šťastie a jeho humor jej znel viac ako šibenične.
„Takže sa už neuvidíme,“ sucho pokračovala namiesto neho ona.
„Nie, neuvidíme sa.“ Joachim mal zvláštnu vlastnosť hovoriť tie najkrutejšie pravdy pokojne rovno do očí.
„Takže ideme každý po svojom,“ trápila ďalej samu seba Františka.
„Áno, každý svojou cestou,“ potvrdil Joachim.
„A antimalariká máš?“ neskryla svoju starostlivú povahu Františka.
„Neboj sa, beriem lariam a telo mám dopichané od žltej zimnice až po týfus.“
Vari mu z tých antimalarík úplne preskakovalo?
Františka nemohla pochopiť Joachimovu tvrdosť.
„Tak sa teda drž v tej Afrike,“ povedala ticho a pomaly položila slúchadlo.
Viac už nechcela počuť.
Joachim pre ňu prestal existovať.
Pustila sa do svojej doktorandskej práce, na ktorú ju nahovoril jej šéf.
Za šesť mesiacov sa zaňho vydala.
E p i l ó g
„Tak kde pôjdeme?“ opýtala sa jej priateľka Tília po tom, ako sa privítali pri Rolandovej fontáne.
„Môžeme ísť na hrad.“
Vykročili Zelenou ulicou smerom k Prepoštskej a potom na Kapitulskú.
„Tento dom milujem,“ ukázala Tília na renesančnú bordovú stavbu.
„Toto bola ulica kedysi odsúdená na zbúranie. A toto je prepoštský palác.
Všimni si tú sochu. Je to svätá Alžbeta Uhorská, vraj sa narodila na hrade.“
Prešli okolo kostola a zamierili k hradu.
„O Joachimovi nevieš nič?“
„Nič. nevidela som ho viac ako pätnásť rokov.“
„A nechceš sa s ním stretnúť?“
„Načo? O čom by sme sa rozprávali? A nerada by som sklamala môjho muža.
Je otcom mojich troch synov a stará sa o mňa aj keď to tak na prvý pohľad nevyzerá.“
„Zabudla si naňho?“
„A dá sa to? Veď to bol môj muž, aj keď to tak na prvý pohľad nevyzerá.“
Zasmiala sa.
„Ja som zase bola na gympli buchnutá do jedného spolužiaka. Aj on ma mal rád, ale oženil sa s inou.
Keď sme sa na poslednom stretnutí videli, zdalo sa mi, že sa trápi a že je dosť strhaný.
Má problémy s deťmi. Prihovorila som sa mu a výborne sme si pokecali.“
Vyšli na Čestné nádvorie a pozerali na druhý breh rieky.
Na jej širokom ohybe sa v diaľke črtal malebný vŕšok so siluetou štíhlej veže na vrcholku.
Na oblohe nebolo ani mráčika a vzduch sa zdal byť čistý a priezračný.
„O rok by sme mohli zájsť na Devín. Prídeš?“
„Dobre,“ povedala zabudnúc, že by to mesto bola niekedy neznášala.
Komentáre
Francesca
A nemohla by sa tá Františka predsa len s Joachimom stretnúť a od srdca priateľsky porozprávať ?:)
Nemyslím si, že by tým sklamala svojho muža.
Prvé lásky navždy patria do našich sŕdc.
Načo ich zabíjať ?
Veď po toľkých rokoch sa môžu zmeniť na krásne priateľstvá :)
monami, kladieš otázku “načo zabíjať prvé lásky?“...
Čakala som na koniec príbehu...
Je v ňom cítiť nostalgiu. Tá ve prítomná mnohým našim spomienkam.
Myslím, že napriek nostzalgii Františka spomína rada...
hfw
monami, tak ako rusalke sa mi vidí, že...
monami, hfw, zelenarusalka,
.
to kameliaB
sygon
prvé príspevky
to kameliaB
.
At ti to krasne pise v Novom roku.
Sygon,
som veľmi rada, že si dočítala príbeh, uvedomujem si, že pre blog je dosť dlhý, ale riskla som to,
je to presne tak ako píšeš - je dobré, ak má mozaika aspoń hlavné rysy, nemusí byť ale úplne dokonalá, aby sme aj my samy hľadali tie chýbajúce kamienky - možno farby, možno tú svoju vytesanú lavičku a ten svoj košatý strom , ktorý je svedkom našich najkrajších stretnutí :)
sygon,
.
to sygon
kb, napísala si to skvele...
som ukrutne zvedavý na Fany v druhej časti príbehu - veľmi sa na ňu tešííím :).
hfw,
nnno, by som sa no to pozrel...
to hfw
sygon, môžem Ťa ubezpečiť, že nešlo o pokus...
.
sygon, Tvoja kritika bola len impulzom...
.
sygon, milujem, keď sa muž a žena...
.
sygon, moje odlišné vnímanie úvodných častí príbehu...
sygon,
kameliaB
to hfw
Ja som tento luskala dnes od tretieho prispevku a zhltla som ho .
A ako sa zda , kritika ich minula :) takze ano asi rozdielne vnimanie moze byt dane tym co si spominal.
ostańme
.
trebars jej opakovanie mi ani nepripada ako neuspech , len ako zakopnutie .
sygon,
.
pozri
Výroba internetových stránok, redakčných systémov a internetových obchodov za najnižšie ceny na trhu http://www.nettur.sk
Potrebujete poradiť? Osobné financie a podnikateľské poradenstvo nájdete na http://www.poradca.info
Bývanie - http://poradca.info/byvanie.html
Poistenie - http://poradca.info/zabezpecenie.html
Investovanie - http://poradca.info/investovanie.html
Podnikateľské poradenstvo - http://poradca.info/bussines/index.html