SCHÚLENÁ

v kúte

prehĺta vzlyky

ufúľaná stará bábika

Kričím jej – Uteč!

A ona – že už privykla...

Pýtam sa – prečo?

A ako sa to vôbec dá?

Ticho je rečou

A odpoveď

-voda...samá voda

Poznám ju!

Vyblednuté časy,

kedy hrajúc sa na mamu

som stýkrát zachránila svet

No bolesť nejde hasiť,

ak ohňa vlastne niet

Možno raz ju chytím

a bez citu hodím do vody

Nech čistú nájde ten,

kto neverí na náhody