„Kniha Genezis: Boh  požehnal siedmy deň a zasvätil ho, lebo v ňom odpočíval od všetkých diel, ktoré Boh stvoril a urobil.“ Takže dá sa povedať, že dodržiavanie jedného dňa voľna v  týždni je skutočnosť, ktorá sprevádza ľudstvo od stvorenia sveta.

Nás Slovákov a občanov Slovenska tento problém tiež sprevádza od existencie  štátu. Odcitujem časť preambuly z našej ústavy: ... My, národ slovenský, pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť, v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy ...“  Inak povedané, sv. Cyril a Metod boli kresťania, ktorí si ctili Bibliu a tak si ju máme ctiť aj my, lebo to tak chce naša ústava. Moderným kresťanom, katolícka cirkev od II. vatikánskeho koncilu vysvetľuje nedeľu ako: ... „ ustanovenie dňa Pána, ktoré má prispievať k tomu, aby bola všetkým daná možnosť mať dostatok pokoja a voľného času k životu rodinnému, kultúrnemu, spoločenskému a náboženskému, V nedeľu a v ostatných zasvätených sviatkoch sa veriaci majú zdržiavať tých prác alebo činností, ktoré sú na prekážku bohopocte a radosti, ktorá je vlastná dňu Pána. Tieto práce a činnosti nemajú zabraňovať konaniu skutkov milosrdenstva a nevyhnutnému uvoľneniu mysle človeka ako aj tela...“ A keďže ústava platí pre všetkých, veriacich aj neveriacich potom by sme nemali mať problém držať sa tohto zmyslu nedele.

Aj počas socializmu platili ustanovenia vtedajšieho Zákonníka práce č. 65/1965 Zb., ktoré stanovovali to, že prácu v dňoch pracovného pokoja možno nariadiť len výnimočne, a to po prerokovaní s príslušným odborovým orgánom.  Zamestnávateľ bol povinný rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec mal raz týždenne nepretržitý odpočinok v trvaní aspoň 32 hodín. Pokiaľ to umožňovala prevádzka zamestnávateľa, určil sa nepretržitý odpočinok v týždni všetkým zamestnancom za rovnaký deň a to tak, aby do neho spadala nedeľa. V tej súvislosti šli vtedajší súdruhovia ešte ďalej, lebo uzákonili aj voľné soboty.  Po roku 1989 teraz platný Zákonník práce č.311/2001 Z. z. má v tom tiež jasno, lebo zamestnávateľom prikazuje rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec mal raz za týždeň dva po sebe nasledujúce dni nepretržitého odpočinku, ktoré musia pripadať na sobotu a nedeľu alebo na nedeľu a pondelok. S dodatkom, že ak povaha práce a podmienky prevádzky neumožňujú rozvrhnúť pracovný čas zamestnanca staršieho ako 18 rokov podľa odseku 1, poskytnú sa dva po sebe nasledujúce dni nepretržitého odpočinku v týždni v iných dňoch týždňa.

Ale to najpodstatnejšie, o čo by sme sa pri dodržiavaní aspoň jedného dňa voľna, po týždni práce mali všetci oprieť sú argumenty lekárov, od ktorých sa odvíjajú aj zásady pravidiel bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Podľa odborníkov na pracovné lekárstvo je odpočinok pre nás ľudí podstatná, doslova základná potreba. V jednej takejto štúdii sa uvádza aj toto: ....“Zanedbávaním odpočinku sa vysmievame podstate našej ľudskej prirodzenosti. Tak, ako pre život potrebujeme jedlo a vodu, potrebujeme aj odpočinok. Často nám samotné telo dá signál, že si potrebuje odpočinúť. Tieto signály sú väčšinou jasné a zreteľné. Vo väčšine prípadov, ak poslúchneme svoje telo, náš odpočinok bude dostatočný. Žiaľ, často nás vír života tak pohltí rôznymi povinnosťami (či „povinnosťami“), že reč svojho tela nepočujeme. Čoraz viac ľudí trpí rôznymi formami vyhorenia či prepracovanosti a sú potom nútení dlhodobo odpočívať. Pritom by mohli byť v poriadku, keby dodržiavali základné pravidlá psychohygieny. Ak odmietame odpočívať, môže sa stať, že nás k tomu jedného dňa donútia okolnosti – vyčerpanosť, choroba. Tak prečo sa nesnažiť nájsť si čas na kvalitný odpočinok už dnes? Každý živý tvor potrebuje odpočinok, aby obnovil spotrebovanú energiu..“

A čo na záver? Človek dostal do vienka rozum a slobodnú vôľu. A tieto dary by mal využívať tak, aby čo najmenej škodil sebe ale aj druhým. Mne rozum hovorí, že nepotrebujem nedeľu na nákupy, tie sa dajú pohodlne stihnúť cez týždeň. To, čo sa cez týždeň nedá stihnúť je nájsť čas, na spoločné rodinné chvíle prežité v pokoji. A k tomu mi slúži nedeľa. Príjemný deň praje doko.