Prvý krát som prišiel do styku so slovenskými komunistami keď som nastúpil do učňovskej školy. Pretože pochádzam z ivanskej vetvy agrikolov (sedliaci) mám zvláštny ivanský humor, ktorým sršala moja ivanská teta Róza. Nikdy som si nedával servítky pred ústa a tak som mnohým vadil. Majstrovi, vrchnému aj predsedovi straníckej organizácie. Tí boli presvedčený, že patrím za mreže pre svoje blbé reči. Výučný list mi dali z milosti. Nie som síce technicky zdatný ale teóriu som vždy ovládal. Rovnako tak mate matematiku. Hneď po vyučení ma zobrali na vojenskú službu. Major R. ten sníval o tom, že ma pošle do Sabinova do vojenského kriminálu. Ani spať nemohol lebo sa mu zdalo, že dva roky by boli málo. Ale zase, ke´d bolo treba sa naučiť také alebo onaké skúšky poslali mňa, lebo som sa naučil. Potreboval obsadiť prvú triedu odborného špecialistu. Poslal tam troch na skúšky. Urobil som ich iba ja. Bolo treba nahradiť dôstojníkov nav eliteľskom stanovišti. Mal tam asi trojmesačný výpadok dôstojníkov v službe lebo išli na školenie do SSSR. Kto ich mal nahradiť? Podpráporčík B?tTen bol vedúcim stanníckej organizácie útvaru. Nevyznal sa ani do radarov ani do lietadiel ,ale vyznal sa v krádežiach provijantu, ktorý rozkrádal a predával po svojich známych. A vyznal sa tiež v žalovaní: "Súdruh máájor  vojáci boli fčéra ožráti a spívali že nás zdrávit nebudú". Súdruh podpráporčík teda nenahradil nikoho. A tak to dal veliteľ riešiť svojmu zástupcovi a ten poveril mňa ako vedúceho smeny na veliteľskom stanovišti. To bolo na človeka, ktorého mali pôvodne zlikvidovať ako triedneho nepriateľa veľká sranda že? Po skončení vojenskej služby som opäť nastúpil  na svoje pracovište, kde som sa vyučil. Tam sa nič nezmenilo. Tí istí ľudia, takí istí vzťah ku mne. Prišli Rusi v šesdesiatom ôsmom. A tak som dal výpoveď a odišiel som do Čiech.

Tam bola situácia úplne opačná. Český komunizmus mi pripadal ako zemský ráj to napohled. Väčšina Čechov verila, že Rusi sú tu dočasne. A tak na moje žartovanie kontrovali opäť žartami. A aj tí "presvedční" my dobre radili: "Hele kecej kolik chceš ale nedělej jako ten Franta. Vzal láhev a hodil ji po předsedovi okresního výboru. A tak šel do lochu na dva roky." Volali ma pane Továrníku. Ponúkli mi členstvo v komunistickej strane. A ja som z recesie vstúpil. Vadil som im aj tam, ale zatli zuby a vydržali to so mnou. Dali mi funkciu v závode a na okresnom národnom výbore. Poslali ma do školy a urobili zo mňa vzorného občana. Nemohlo to vydržať  večne a tak prišiel tento režim. Mohol som profitovať aj z neho. Ale nechcel som. Je to doba zlodejov. A ja nekradnem a nerobím ani iné zlé skutky. Ja jenom blbě kecám. Celej život. A verím že Čechy jsou zemský ráj to napohled.