Si normálna! Nikto nemá práva chcieť, aby si sa so všetkým zdôverila a nikto nemá dôvod sa za to na teba hnevať. Tak isto by ťa nemali súdiť, aj keď je to vlastnosťou každého z nás. Len ty sama rozhoduješ, komu čo povieš. Nemala by si sa s tým trápiť. Ak to druhá strana nepochopí a chce vlastniť a ovládať ešte i tvoje myšlienky, nie je priateľ, ale vezír.
Možno žiarli, že ty máš zážitky a ona nie, preto by chcela aspoň z tvojich "omrviniek" prežívať.
Tvoje vyjadrenie emócií je jasné a mne sa páčilo.

Veľmi pekne ďakujem. Ja len, že občas je to také chaotické. Občas chápem, prečo sa tak cíti a taktiež si uvedomujem, že možno to že sa jej nechcem zdôveriť pochopila ako prejav toho, že jej nedôverujem. Lenže ono to tak vlastne nie. Ja sa len bojím rozprávať o svojích emóciach. Lepšie sa mi píše a znázorňuje to čo prežívam v obrazoch. Nie vždy a všetko ide hneď povedať. Lenže keď sa s ňou chcem o tom porozprávať a vysvetliť jej to tak ma ignoruje a nedvíha telefón. Ja už nevládzem tak fungovať. Som si vedomá svojich chýb i prešľapov no občas už čo je veľa to je veľa... Alebo nie?

zvažuješ, čo povedať a to si myslím, že je správne. Prečo si myslíš, že si iba ty na vine? Prečo neporozmýšľaš, o premenlivej nálade priateľky? Ak je vzťah nevyvážený, dlho nefunguje.