Existuje taký zvláštny pojem - prostý ľud. Niekto ho môže považovať za znevažujúci, iný za nesprávny, prípadne za archaický, ale ja mám dosť dôvodov si myslieť že tento pojem označuje reálny jav. Prostý ľud je skrátka väčšina obyvateľov nejakej krajiny, ktorá sa vyznačuje určitou charakteristikou.
Prostý ľud, je priemerne vzdelaný, čo značí, že sa príliš nenamáha vzdelávať. Pod vzdelanosťou tu nemyslím to, ktoré školy má niekto absolvované, ale to, ako aktívne a sústavne vyhľadáva vzdelanie pokiaľ možno v čo najširšom spektre. Prostý ľud si zabsolvuje stredné alebo vysoké školy a zväčša považuje ďalšie vzdelávanie za príťaž.
Prostý ľud má svoje názory odvodená od priemerných vrodených vlastností väčšiny, má ich ustálené a nemá rád, ak mu ich niekto spochybňuje. Dokonca sa dá povedať, že prostý ľud si myslí, že existujú nemenné pravdy a ak si to aj nemyslí, vnútorne to tak hlboko pociťuje a správa sa podľa toho.
Prostý ľud hodnotí veci nielen podľa nemenných právd, ale tieto pravdy odvodzuje zo svojej prostej dennej skúsenosti, ktorá sa krúti okolo bežných životných potrieb, ako je: koľko zarobiť, čo ešte kúpiť, kto komu čo dal, alebo nedal, kto je šéf a kto podriadený... a skrátka z takých drobných denných radostí a starostí prostého človeka. Komplexnosť sveta vníma cez prostú komplexnosť svojho prostého prežívania.
Prostý ľud je v každom štátnom zriadení tá časť spoločnosti, ktorej podporu pre svoje zámery a ciele potrebuje získať, alebo si vynútiť elita spoločnosti, ktorá sa v demokraciách zväčša rekrutuje tiež z prostého ľudu. Na to, aby to elita dokázala, vyvinula si v priebehu stáročí neomylné techniky manipulácie s prostým ľudom. Na získanie podpory sa preto používa propaganda, ktorá nie je ničím iným ako zjednodušením komplexnosti sveta na komplexnosť potrieb prostého ľudu.
Prostý ľud preto chápe stále a neochvejne politiku ako stret morálnych kategórií. Pre prostý ľud je dôležité, či je politik "dobrý", alebo "čestný", či kradne, alebo nekradne, jlame, či neklame, či štát je zlý agresor, alebo úbohá obeť. Pre prostý ľud niet v zásade rozdielu medzi sporom susedov a sporom štátov, v oboch skúma, ktorá strana je v práve a ktorá nie. Prostý ľud rovnako nie je schopný motivácie rozhodnutí štátov odlíšiť od motivácií rozhodnutí politikov, veď ich denná skúsenosť je, že rozhodnutie jedinca je totožné s rozhodnutím toho, koho zastupuje - teda zasa toho istého jedinca. Prostý ľud zväčša hodnotí rozhodnutia štátov podľa veľkosti svojej peňaženky, a teda je preň samozrejmé, že ak niektorý štát začne vojnu, tak to robí pre materiálny zisk niektorého z politikov toho štátu.
Pre prostý ľud je nepochopiteľná (a v zásade neprijateľná) taká predstava sveta, kde veci fungujú nezávisle od vôle ich aktérov, kde práve naopak, situácie a objektívne skutočnosti si aktérov vyberajú tak, aby javy vôbec prebehli. Pre prostý ľud je úplne nepochopiteľné, že politika je prírodný jav, podobne ako gravitácia, či elektrina, a že ak od elektriny neočakávajú, že zlých potrestá a dobrým pomôže, tak by to isté nemali očakávať od politiky, pretože politika tak ako gravitácia, či elektrina nemá s morálkou nič spoločné.