Pred mesačným svitom dlane túžob noci

Telom ako rúcha zahaľujú svet

Spoza vojska tieňov nestrestanej moci

Vedia, že sám vánok neochráni trest –

- V skutku lásky nežne činia,

v skutku činu pravdu hanbia...

Predsa niečo mesiac tuší –

- zahaľuje svetlo mrakom,

mrakom hnevu mŕtvych duší

sklamaných a podvedených –

- v skutku lásky šibenica,

v skutku činu nevestnica...

Nebo svetiel mnohých túžob

Prosbou ďalšou zaplakalo,

Ako keby nevedomky

Znovu zhaslo, znovu vzplalo –

- v skutku lásky príliš mnoho,

v skutku činu príliš málo...

Už je potom, už nič nie je,

Mraky hnevu vyplakané,

Nebo túžob spytované –

- spytované samo seba:

„Či to treba? Či to treba?

V skutku lásky utrpenie,

V skutku činu pobláznenie...“

Či to treba? Či to treba?