Co je laska?
Je to co si myslim ze to je?

Laska. Bola pre mna samozrejmost. Teraz ked som stratil moju blizku osobu citim sa inak. Pocitujem rozne pocity.
Citim sa nervozny, bojim sa. Pocity mojho ega...
Nechcem... Ked chces tak chod, odid, zmizni z mojho zivota... Ja ta drzat nechcem. Nechcem Ta otravovat, vtierat sa, behat za Tebou ako privesok... chcem aby si bola stastna, ci somnou alebo nie o to predsa nejde ze s kym... len nech si stastna, nech mas usmev na tvari, nech sa netrapis...

Laska... Cesta? Mozno.. Cesta po ktorej mozu ist dvaja, na ktorej je vela prekazok a jam, roznych veci ktore nam zivot dava do cesty.. aby videl ci sme schopni a hodni... Ja som sklamal. Seba, ju...
Cesta po ktorej sme isli sa mi stala niecim inym.. siel som ale nepozeral som ci ide aj ona, ci stiha... a tak ked som mal byt pri nej a drzat ju za ruku som tam nebol. a vela krat. a nielen to...

Choval som sa ako sebec. Myslel len na seba. nebol schopny robit uplne zakladne veci...
Vobec sa nedivim ze ma nechala. Asi by som na jej mieste spravil to iste. a to ani nevidim vsetko co ju trapilo...
Hambim sa za seba, moc.. Ale neostavam na mieste, uz ziadny smutny pohlad ze lutujte ma... ani to nezatulim v dakom pochybnom objati.
Bud sa z tohto zrodim nanovo alebo umriem. nie cely, ale cast zo mna. cast ktora mala moznost zit pre niekoho, a malo to aj zmysel. Bolo to krasne, ona skutocne miluje...
a ja milujem ju.
Skutocne.
Teraz uz naozaj...

Prepac mi bejbi. Sklamania, bolesti, slzy, ...
Ja uz na teba asi ani nemam pravo.