Moja dcéra dostala štvorku. Z diktátu. Má na ňu nárok už len z toho dôvodu, že je to moja dcéra. Hovorí sa tomu genetickí predpoklad. Moja dcéra zdedila toľko genetickích predpokladov, že môžeme predpokladať, že tích štvoriek bude ešte viac. A aj na viššie číslo sa ešte dostaneme. Je to chudera. V našej rodine totiž geneticki nenávidíme tvrdé i.

Čo sa pamätám tak moja mama chodila z rodičovského združenia vždi s plačom. Až do najbližšieho združenia rodičov a priateľov škôl si totiž mislela, že som sa už polepšil. Ja som mal ale takú teóriu, že mama bi nemala plakať každí deň. Plakala teda len šesť krát do roka. Štiri rodičovské a dve visvedčenia. Ja som bol dobrí sin. Mamu som mal rád a nechcel som ju trápiť viac ako je to nevihnutné.

Moja dcéra je ešte lepšia dcéra ako som bol ja sin. Nemôžem sa na ňu sťažovať viac ako normálne. Je to normálne dievča s vekom, ktorí síce rodičom naháňa strach pretože ešte nezabudol na vlastnú pubertu ale ja sa sťažovať nemusím. Ja som viac menej spokojní. Občas si samozrejme so ženou poplačeme ale potom si spomenieme na genetickí fond.

Jasne, že som dcéru za tú štvorku nepochválil. To sa zase nedá. To takí rodič, či chce, alebo nie, musí držať víchovnú líniu. Taká víchovná línia znamená, že dcére určite nepovie nič o plačúcej babke ako chodila domov z rodičovského ale spomenie niečo v tom duchu: „Mňa porazí, ja som prvú štvorku dostal až na visokej škole z jadrovej mechaniki“. Potom takí rodič ide pre istotu skontrolovať do pivnice krabicu so starími visvedčeniami a zavolá mame abi svojej vnučke ešte asi desať rokov nepovedala celú pravdu.

Plus. Takí rodič musí dokázať, že vie všetko to, čo jeho dieťa nevie. Lebo, keď to rodič nevie, tak také dieťa potom vie, že nejde o život. Našťastie som pri tejto štvorke nebol doma a tak som sa len dobrovoľne vistavili skúške na telefón. Abi bolo jasné, nie som dakí dilino abi som sa dal preskúšavať dcérou. Len som si ten jej diktát prebehol so ženou. A teraz už presne viem, že dcéra dospela do štádia, kde už aj jej otec zlihával. Genetické predpoklady proste neoklamete. V slovenčine sa dcérina učiteľka dostala už tam, kde sa moje cesti za poznaním ipsilonu pred mnohími rokmi skončili.

Mislím si, že tvrdé i je svinstvo. Ja som to dcére takto jasne nepovedal a asi to nepoviem ani pani učiteľke ale vám to povedať môžem. Ipsilon je hovadina. Na entú. Ipsilon zničil šťastie mojej mame a dnes má z toho zdravotné problémi. Ipsilon ničí aj moje šťastie a aj šťastie mojej dcéri. A nakoniec ani tá pani učiteľka nemôže mať radosť z toho, že na tích chitákoch nachitala toľko detí.

Toto mali vyriešiť v parlamente národovci. Namiesto zástavi do každej triedi mali nakúpiť zmizíki a vyzmizíkovať z učebníc ipsiloni. Moja dcéra bi bola potom oveľa šťastnejšia Slovenka ako taká Slovenka so zástavou a himnou. Podľa mňa bi to ani tak veľa nestálo. Nezamestnaních tu máme dosť a na základe nejakého tendra nakúpime zmizíki a prepisovače. Ja sa napríklad hlásim dobrovoľne. Tvrdé i dnes nemienim používať.