„A aká je červená farba?“

 Spýtala sa ma Milena, moja nevidomá kráska a manželka.

Červená je farba boja, lásky ale aj prehry, červená je farba žiarlivosti a nepokoja, je to farba, ktorá sa nevie ovládať a je to farba sexu. Vieš trochu sa tej farby bojím, je ufrfľaná a  zlomyseľná.

„Tebe sa červená farba nepáči?“

Spýtala sa ma Milena a udivene na mňa pozrela. Pokračoval som rozhorčený ďalej:

„Je to farba, ktorá s tebou mece sem a tam. Pri nej sa nekontroluješ, je panovnícka a manipulatívna!“

Zakončil som!

„Ale predsa vy vidiaci o nej vravíte, že je to farba lásky.“

Kontrovala Milena a pomrvila s v mojom klíňušákovi. Klíňušák sme vraveli istej polohe v ktorej sme obaja radi relaxovali. To som si ľahol do postele nabok a pritlačil som sa Milene zozadu na telo. Nevidiaci potrebujú neustály, intenzívny dotyk, oporu v kontakte, ...ak ho  nemajú, akoby pomaly usychali. Postupne zosmutnejú a vädnú. Čoho sa momentálne nedotýkajú, akoby nikdy neexistovalo. Preto tento intenzívny dotyk. Pri klíňušákovi sme sa dotýkali jeden druhého takmer celým telom. Začínalo to hlavou, ...horečne som jej dýchal za krk, pokračovalo to prsiami, ktoré som mal prilepené na jej chrbát. Pokračovalo bruchom a klinom, stehnami a nohami. Intenzívne prisatí na seba. Takto sme vedeli o sebe úplne všetko. Stačilo jej, alebo moje zachmúrenie, či len zaváhanie, ihneď sme o tom ten druhý vedeli. Nič sme pred sebou neutajili. Klíňušák o nás prezradil úplne všetko.

„Vieš Milka červenú farbu nemám rád, je dozretá a vie všetko, ...nemá už čo povedať, všetko už na seba vybrbľala, je ako čaj čo prezrel prílišným lúhovaním.“

Milena sa zamyslela a smutne povedala:

„Preto vy muži hľadáte stále farby, čo ešte všetko na seba nepovedali, čo ešte úplne nedozreli?“ 

Ešte viac som si ju pritisol do klíňušáka.