Čo vás prvé napadne, keď počujete slovo "informatik"? Väčšina ľudí si predstaví skrčenú postavu poloautistu drepiaceho v malej tmavej miestnosti, čumiaceho do obrazovky, píšuceho nejaké zvláštne znaky. Aký je rozdiel medzi informatikom, programátorom a hackerom? Na túto otázku by väčšina ľudí odpovedala buď, "neviem", alebo "zhruba to isté, nie?". Realita je v tomto prípade veľmi odlišná od predstáv väčšiny ľudí.

Na informatikov sa vždy hľadelo, a aj sa hľadí, ako na odlúčenú až izolovanú skupinu ľudí. Je to hlavne z historických dôvodov. Pred niekoľkými rokmi nebol počítač úplne bežnou súčasťou domácnosti, o internete už ani nehovorím. V tých časoch bolo skôr ojedinelé vlastniť počítač. Narábanie s počítačom nebolo také jednoduché ako dnes. Napríklad pri skladaní počítača, konkrétne pri zapájaní niektorých káblov, ak došlo k zapojeniu kábla na nesprávne miesto, mohli ste prísť aj o celý počítač. V dnešnej dobe sú káble prevažne farebne rozlíšené a každý má zväšča svoju špecifickú koncovku, teda nemôže k podobnej nehode dôjsť. Hardvér počítačov bol prerobený tak, aby bol čo najviac blbuvzdorný (angl. foolproof). To isté sa vzťahuje na softvér. V minulosti bolo oveľa náročnejšie ho používať, človek musel vedieť množstvo príkazov, pomocou ktorých vykonával najbežnejšie veci. V súčasnosti sa dá všade "preklikať" takže to zvládne ozaj každý. Tí, ktorí vtedy vedeli narábať s počítačom boli odlišní od ostatných ľudí, a teda aj separovaní. Pozeralo sa na nich ako na "šamanov", ktorí ovládaju niečo také ťažké ako prácu s počítačom.

Tento pohľad na informatikov zotvrváva až dodnes, aj keď niektoré veci sa zmenili. Zblbuvzdornením PC sa rozšírili rady užívateľov počítačov. Okrem PC (Personal Computer - osobný počítač) sa rozšírili hracie konzoly. Čo nie je nič iné ako počítač v blbuvzdornom obale. Je tak jednoduchý a jednoúčelový, že s ním dokážu narábať aj deti. Zaujímavé je, že na konzolu sa nepozerá ako na počítač, teda tí, čo ju používajú, nie sú považovaní za nejakých odpadlíkov alebo príslušníkov odlúčenej skupiny. Naproti tomu ľudia, ktorí používaju PC prevažne na hranie počítačových hier, sú považovaní za izolovanú skupinu. Je to zvláštne, lebo tieto dve skupiny principiálne nerobia nič odlišné, ale predsa sa na nich spoločnosť pozerá rozdielne.

Informatici sú ľudia, ktorí z veľkej väčšiny vyštudovali gymnázium, so zameraním na matematiku a informatiku. Potom sa rozhodli pre štúdium informatiky na vysokej škole. Nejde o poloautistov, ktorí vedia vynásobiť dve dvadsaťmiestne čísla behom pár sekúnd. Informatika je úplne o niečom inom, ako vedieť vyrátať komplikované matematické výpočty spamäti. Oveľa dôležitejšie sú napríklad tvorivosť, predstavivosť alebo schopnosť analyzovať problémy. Je veľmi pozoruhodné, že filmový priemysel vykresľuje informatikov dvoma spôsobmi. Prví sú tí poloautisti, čo si pamätajú Pí na tisíc miest a druhí sú zase hackeri, čo sa nabúrajú do každého sýstému. Týmto veľmi skresľujú realitu, nebolo by to však prvý ani poslednýkrát.

Mýtus o tom, že informatika a šport sa vylučujú, je len ďalším mýtom. Informatika si ľudia predstavujú najmä ako človeka s chabou telesnou schránkou. Tento mýtus opäť šíri hlavne filmový priemysel. Skutočnosť je iná. Telesná výchova sa vyučuje rovnako ako na iných školách, tiež existujú futbalové, volejbalové a hokejbalové týmy, ktoré počas celého roka dobrovoľne hrajú ligu. Keby sme porovnali záznamy výkonov študentov rôznych škol a fakúlt (s výnimkou fakúlt telesnej výchovy), dostali by sme obdobné výsledky. Informatika nijak nedegeneruje telo človeka.

Ak sa stane, že nejakí "nezasvätení" ľudia počúvajú rozhovor dvoch informatikov z oblasti, ktorej nerozumejú, majú pocit, že informatici sa mysľou pohybujú mimo realitu. V skutočnosti sa deje čosi úplne iné. Uvediem príklad zo stredoveku. Vtedy sa už vyučovala Aristotelova teória jednoduchých sylogizmov. Ak bežní ľudia vtedy počuli rozprávať dvoch učencov o danej problematike, tak počuli slová ako Barbara, Celarent, Darii, Ferio, čo sú slová pre bežného človeka neznáme, dokonca také mysteriózne, že ich vtedy považovali za zaklínadlá. Je dosť pravdepodobné, že z týchto slov sa vyvinuli magické formulky použité v rozprávkach (abraka-dabra, hókus-pókus). Slová Barbara, Celarent, Darii, Ferio sú umelo vytvorené slová, ktore nesú informáciu o istom sylogizme (tvrdení), t.j. samotné tvrdenie, spôsob jeho dokazovania a potrebné predpoklady pre dôkaz. Ide teda o efektívny spôsob zakódovania informácií do jediného slova.

Keď väčšina ľudí počuje neznámy termín, ihneď sa "zablokuje" a jeho myseľ je okamžite paralyzovaná. Keby sa im ale podarilo cez začiatočný šok prehrýzť, pochopili by, že za informatikou stoja vačšinou veľmi jednoduché myšlienky. Totiž v informatike sa snažíme veci spraviť čo najjednoduchšie a najefektívnejšie, čo sa nedá povedať o niektorých oblastiach ako napríklad o práve, prípadne v telekomunikáciách. Takýto špecializovaný dialóg je možné viesť aj v rôznych iných oblastiach ako je právo a bankovníctvo, poisťovníctvo. Je pozoruhodné, že iba informatici sú označovaní za takých, ktorí unikajú realite, ale špecializovaní ľudia z iných oblastí nie.

Je pritom jednoduché vidieť, že informatici nemôžu unikať mysľou z reality, lebo sa od nich očakáva, že budú riešiť reálne problémy. Samozrejme, že nielen vo svojej oblasti, ale aj v iných oblastiach, ako je právo, bankovníctvo, inžinierske siete, komunikácie a mnohé ďalšie. Predstava, že informatik je nejaký zasnený človek unikajúci mysľou z reality je absurdné, nakoľko okrem svojej oblasti, musí rozumieť aj oblasti, v rámci ktorej beží projekt, na ktorom pracuje. Teda napríklad, ak sa vyvíja softvér pre medicínske účely, jedna zo začiatočných fáz projektu je pochopiť konkrétnu oblasť, v tomto prípade medicínu. Je to z toho dôvodu, že ak človek nerozumie oblasti, nemôže pochopiť problémy a už vôbec nie navrhnúť riešenia.

Aký je rozdiel medzi programátorom a informatikom? Informatik je všeobecnejší pojem ako programátor, t.j. programátor je špeciálny prípad informatika. Programovanie je z päťročného informatického štúdia iba dvojsemestrálny, teda ročný kurz. Toto je pre bežných ľudí dosť šokujúca informácia, lebo to, čo si mysleli, že je najhlavnejšie, predstavuje len takú malú časť štúdia. Prirodzená otázka znie "A čo tam študujú ten zvyšok štúdia?". Programátor je skutočne ten človek, čo sedí za počítačom a programuje. Okrem programovania je však množstvo inej práce, ktorú treba spraviť. Len pri vývoji softvéru treba vykonávať činnosti ako zber požiadaviek, analýza, modelovanie, vyhodnotenie požiadaviek, testovanie, a mnoho ďalších činností, okrem samotného programovania. Programovanie dokonca nezaberá ani najväčšiu časť z celého trvania projektu, ako by si mohol niekto myslieť. Samozrejme, toto sú veci týkajúce sa len tvorby softvéru, existuje však mnoho ďalších informatických špecializácii ako napríklad tvorba webstránok, webaplikácií, navrhovanie a údržba databáz, výskumnícka činnosť, návrh a optimalizácia algoritmov, počítačové siete... Teraz je už asi každému zrejmé, že programátor je veľmi, veľmi úzko špecializovaný informatik.

Niektorí z vás už asi počuli termín "abstraktné myslenie". Zrejme to u vás vyvolá pocit, že ide o nejaké uvažovanie mimo realitu, ale ide o niečo úplne odlišné. Nemá to nič spoločného s abstraktným umením. Je to schopnosť uvažovať o problémoch bez zaťaženia na, z hladiska hlavného problému, nepodstatné detaily. Je to schopnosť vidieť hlavný problém aj bez detailov a vedieť tým pádom použiť napríklad riešenie z, na prvý pohľad odlišného, ale v podstate podobného problému. Je to schopnosť vidieť jadro problému. Toto je schopnosť, ktorá je najdôležitejšia zo všetkých schopností informatika, takže je aj najviac trénovaná počas štúdia.

Niekedy sa stáva, že ľudia nevedia rozlíšiť informatikov od ľudí, ktorí vyštudovali elektrotechniku. Časti učiva, ktoré sa preberajú na školách sú podobné, ale hlavná vec, čo robí informatika informatikom, u vyštudovaných inžinierov - elektrotechnikov chýba. Abstraktné myslenie. Čiže, nie sú až takí schopní sa napríklad adaptovať na nové technológie, prípadne tak dobre analyzovať problémy a porovnávať rôzne riešenia týchto problémov. Z týchto dôvodov sú informatici viacej vyhľadávaní v rámci pracovných ponúk.

"Každý človek narodený pred rokom 1978, nemôže byť informatikom". Toto je citát nemenovaného autora. Čo tým chce autor povedať, je to, že informatika je veľmi mladá. Ľudia narodení skôr ako v uvedenom roku ju teda nemohli študovať. Vtedy existovala akurát "výpočtova technika". V praxi sa ukázalo, že predpotopné a zastaralé vedomosti sú v informatike viac na škodu ako na úžitok. Taktiež sa ukázalo, že na rozdiel od iných profesií sa na informatika nedá rekvalifikovať. Buď si vyštudovaný inforamtik,alebo nie.