ani ja nie, ale predstavujem si ich chuť asi podobne ako mi chutí akékoľvek jedlo teraz. bleew.

moje telo totiž zareagovalo na príchod jari a s tým spojených vecí angínou :)

s príchodom jari súvisiace veci, ako sú sviatky prežívané s rodinou, pohoda na dvore, kde sa každý usmieva, pije kávu, sedí, nefrfle, nenaháňa nikoho nikam, pozerá sa na kvietky, usmieva sa a hlavne sa nikam neponáhľa, to je totiž len fikcia, ktorá je nesplniteľná, pokiaľ si ľudia neuvedomia, že naozaj nemá zmysel sa niekam plašiť.

ja chápem, že treba aj upratať, aj všetko urobiť, ale dá sa to aj pomaly a v kľude.

je to taký môj postpubertálny odpor voči zaužívaným zvyklostiam, rebélia v nepravom slova zmysle, detinský vzdor a odmietanie poslušnosti.

a nezabite ma za to, že to píšem, lebo povedať to nemá zmysel a nejak to dostať von musím.

takže moje telo na pripravovaný stres zareagovalo asi tak, že som vo štvrtok vliezla poobede do postele a keď som sa zobudila, že už mi je lepšie, tak som mala 38,5 stupňov C. ..predtým som mala asi 50.

takže som ostala sama doma s boľavým hrdlom a cítim sa sama.  uvarila som si kuriatkovú polievočku, ktorá tiež síce nemá ďaleko od pilín, ale zelenina to trochu preráža. a je liečivá. myslím polievočka.

hej, a bola som vonku a keď som sa pozrela na stromy na druhej strane rieky, tak som mala sto chutí ich namaľovať. lebo toľko odtieňov zelenej. a rieka je svetlokávovohnedá a plná. stromy voňajú a kvitnú púpavky.

a pred chvíľkou hrmelo a nebolo vidieť blesky a myslím, že ani nebude, lebo už mraky išli preč.

tak tu sedím, píšem nezmysly a mám výčitky svedomia.

a hnevajú ma moje mandle, lebo si neviem vychutnať dobré jedlo.