Bez myšlienok, len tak v tichu,
zabíjam zmysly.
A tie čo nevymizli
zabijem neskôr v mĺkvom hluku...
Trpko tu ležím zahrabaný
v zemi chladnej – bez chuti.
Rany slzy nezmizli, tak bez hany,
skúšam sa vyzliecť z perutí...
Oplakávať sladkosť bytia,
čo si iní nevymyslia!
Pokročilosť mysle = irónia hnitia,
úzkoprsosť jakby syslia...
Odlúčenie – plané snenie,
diabol, láska, uverenie...
Sloboda, život, odísť – to nie!
Prosím, Bože! O zmilovanie...
Belo P. Kolenský
Komentáre