Niekedy je život moc komplikovaný. A niekedy už nevládzem reagovať. Už ma to nebaví. Byť tou spoľahlivou a zodpovednou, s vytýčenými cieľmi a pravidlami. Nebaví ma byť taká upjatá. Musela som začať chodiť k psychologičke z osobných dôvodov a dosť som sa bála toho stretnutia a ako to dopadlo. Jedna dobrá správa, že niesom blázon a druhá zlá, ž so mnou ešte bude mať prácu. A aj ona uznala, že som moc zodpovedná. To je smiešne :/ alebo skôr na zaplakanie, keďže predtým ma každý pred mamou chválil: "Akú len máte zodpovednú dcéru, je veľmi šikovná." Psychologička ma vychválila do neba ako veľmi šikovnú, usilovnú, priam až dokonalú s chybami.Super. Ale aj ja toho už mám dosť. Mám chuť si vyraziť s kamoškami a riadne sa opiť len preto aby som už nebola taká zodpovedná. Lebo priznajme si, to je v tomto svete skôr zlá vlastnosť než dobrá. Ale nespravím to. NEMôŽEM!! Jednoducho to nejde. Už som dlho nič nenapísala, lebo pri tom frmol, čo sa deje okolo mňa to nejde. Dokonca už nemám čas ani prihlásiť sa do súťaže ako som plánovala. Je to na nič. Už sa ale ani nevládzem rozčulovať. Tak len ležím na posteli, počúvam tento song http://www.youtube.com/watch?v=cJDkBXsDdAg a rezignujem žiť. Aspoň zatiaľ.