Hmla prestúpi vysokými palmami na ostrovoch , zahalí rozkvitnuté kvety s ťažkými pukmi , zahálí závojom všetko . Okolo skál sa obopne a nebo moru vytvorí .
V tých chvíľach otvára dvere , privezuje loď ku malému mólu na brehu, pohladí stúpajúcu hmlu, dotkne sa oblakov a vybere sa do chatky.
Zátoka pred hmlou sa nebrání , podľahne jej na pár dní a príroda si od slnka oddýchne . Všetko načerpá energiu , zozelená sa tráva .
Len ľudská myseľ s hmlami tak bojuje .
Zapáli oheň v krbe a všade sa šíri vôňa dovezeného dreva. Občas prihodí triesky z cédru . Vôňa sa šíri i keď položí veľký pohár čaju na cédrovu podložku.
Taká omamne príjemná vôňa. Sadá si , prekríži nohy pod seba a bere pero do rúk.
Slovo. Riadok . Slová sa kolíšu s náladou , pokojnou , ako sa kolíše v tej zátoke čas, či loďka priviazaná ku mólu.
Hompáľajúca nálada nevhodná na písanie , dôležitých myšlienok . Odloží pero a hľadí do ohňa .
Koľko rokov sa sem vracia ? Koľko rokov , koľko práce to dalo, vybudovať to tak, aby sa poškodila zátoka čo najmenej . Koľko stálo kúpiť ju . Koľko mali plánov .. Koľko tu mala spomienok .. Koľko jej duše tu ostáva , keď odchádza ?
Toľko snov sa tu hojdalo . Načiahla ruku a uchopila prvý, ktorý jej padol do rúk . Otvorila sen .." Povieš mi, keď už nebudeš snívať o mne ? " .
Poviem, povedala a usmiala sa , len neviem, či v tomto živote . Položila sen rozložený na stôl .
Oheň zapraskal silno , horúce plamene chytili céder a vôňa sa zintenzívnila .
Zapozerala sa na sny, levitovali ako pierka pred ňou , otvorila dlaň . Jeden pristál hneď . Nemusela ho otvárať .
"Stále keď ťa nájdem , budeš moja hneď " .
Zátoka tak malá a tak veľká , a tak tvárna vo všetkých jej podobách.
Keď klesla hmla mohli sa konečne hrať . Mohli sa schovávať a nachádzať. Smiali sa cez hmlu a hlasom sa navigovali .
Niekedy hrali tichú hru . Jeden hľadal a druhý len stál . Hmla niekedy bola taká hustá , že kráčali ako vo sne .
Hľadali sa po dychu, po vôni , časom už tak rýchlo , bolo jedno ako ďaleko ten druhý bol .
Kráčali a načúvali ... niekedy až tlkot srdca bolo počuť, keď zátoka stíchla a oddychovala .
V kráľovstve snov II
29.01.2008 17:42:23
Keď príchádza inverzia , mraky skĺznu poľahky k zemi , nad oceán. Tak nízko , že spenené vlny sa ich dotýkajú a je ťažké rozoznať pomyslený predel medzi nimi. Okolo ostrovov v diaľke a rostúsených vysokých skál sa začnú vytvárať prstence mrakov .
Komentáre
To je ale obraz:
Vždy píšeš, že nesnívaš... a toto???
.
A to nie sú sny??? :-)
.
Tvoje predsa...
vidíš to, o čom píšeš...
Hoci to píšeš v Tretej osobe... cítiť za tým Teba :-)
se
rusalke
a vznikli mi z toho relaxacne texty , dobre sa sem ulieta
tazko vracia ;) sa tak zrelaxujem, ze sa mi chce kukat na nebo
a mozno by to snad sa dalo nazvat snivanim .. je fantazirovanie snivanim ?
Áno je Sygon...
Dá sa tak nádherne relaxovať
dokonca aj na mňa tie Tvoje písmenká pôsobia ukľudňujúco...
rusalke
akurat ze u teba tak drsne rezonuje ten utek .. tvoje snenie ma akesi vymedzenie , nieco substituuje , akoby reflektoval a vyvazoval akesi negativum .. stale mam z neho taky pocit
Preto mi asi od zaciatku rezonoval ako nieco, co nie je mojou sucastou
Ak unikam tak do sveta matiky , alebo analyzovania .. nie do snov.
To je možné Sygon...
Ale v podstate tiež prináša uvoľnenie... a realax :-)
.