Tento rok sa ako ďalších x=tisíc študentov pridám k tým, ktorí abslovovali skúšku dospelosti( teda ak mi to moj úplne obľúbený profesor matematiky a zároveň riaditeľ našej školy dovolí). Teraz som strašnw zaneprázdnený hľadaním maturitných otázok a za tých pár týždňov až mesiacov som prišiel na to, že všetci doterajší absolventy stredných škôl a gymnázií sú pekní hajzli. Prečo zastávam tento názor? Je tu pár pekných dôvodov, ktoré nenechajú ani jedného maturanta chladným. Prečo je to tak, že bez výimky všetci minuloroční, predminuloroční a ešte neviem akí maturanti , ktorí prebdeli noci nad učebnicami a často márne hľadali odpovede na otázky, ktoré potom akoby naschvál počuli pred maturitnými komisiami, sa hneď potom, ako obdržali svoje maturitné vysvedčenie, vykašľali na tých ostatných ešte nematurujúcih mladších kolegov? Kde sa na tomto svete podel cit pre bratskú pomoc? PRečo je ten svet taký, aký je? Bolo by predsa také jednoduché nechať tie cenné dokumenty zoskenovať a uverejniť an internete, či len prenechať nasledujúcej generácii. A verte mi, že mnoho ľudí by bolo do konca života zaviazaných neznámym dobrodincom, ktorí sa obetovali pre dobro budúcich dní. Iste, poviete si, ja som ešte nematuroval, preto ten názor. Ale teraz čestne prehlasujem, že nech obdržím akékoľvek cenné informácie, razom sa ocitnú na stránkach internetu pre všetkých, ktorí ich dokáťu úspešne využiť. A ak to neurobím, nech mi je súdená večná záhuba na našej škole. A verte mi, viem, čo hovorím... Nech je tento prejav lastovičkou, ktorá bude začiatkom nového sveta, kde starší študenti budú pomáhať tým mladším a kde úspešní maturanti pomôžu svojim neskúseným bratom a sestrám, ktorých skúška dospelosti ešte len čaká. Peace and pleasure, my people. Nothin’ else.