Ako tak čítam, pribúda nám anjelov, poslov, zvestovateľov i diablikov pokušiteľov, vhliadanie sa do duší, očisťovanie mysľe a posúvanie vhliadnutých do vyššej formy jestvovania, a ja neviem , čo ešte všetko. Tiež ma zaujala možnosť zúčtovania s ľuďmi, čo sa správajú nepekne ku ostatným. Na druhej strane, snažím si pripomenúť, čo všetko som sa doposiaľ o týchto veciach dopočul. Kde to bolo nie je, nateraz, podstatné.

Podľa mna, dobro a zlo idú spoločne spolu už nejaký ten piatok. Sú okamihy, v živote svetskom, kedy má zlo navrch, iba však na okamih pomíjivý ( to akože čoskoro sa pominie, skončí, odíde kade ľahšie ), z hľadiska večnosti.

V zásade ale, zámerom stvorenia človeka bolo a je konanie dobra. Prečo sa nezúčtuje teraz a tu? Na čo sa čaká, čo myslíte? Nie je to o tom, že dobru sa musíme naučiť, zvyknúť si naň, konať ho naprosto samozrejme v bežnom živote a nie iba slovami, na miestach určených vyznaniam viery, deklarúvať? Nie je to nakoniec tak nejako, že zlo skrátka fakt vždy bude? Že musí jestvovať, aby mohlo byť aj dobro?

Myslím si, že zatiaľ je to nerozhodne. V zásade. Keby sa každý naučil usmiať sa pri stretnutí, odbremeniť sa od pocitu ohrozenia, honby za výhodami, neobával sa dať v šanc svoje KRSTNÉ MENO v mene dobra, nepekné správanie, ubližovanie, by bolo naďalej, to dozaista, no už by nemalo šancu prevážiť misky váh na svoju stranu.

Na rozdiel od strašenia ohňom, sírou, pekelnými mukami a utrpením, ktorého si užívame už teraz nadostač, vás prosím: Buďme na seba dobrí, usmievajte sa a vážte si druhého živého tvora. Prosím. Aj keď ten druhý je trošilinku odlišný, je skrátka iný. Zla bude pomenej. Určite, dozaista.

A zvestované možno bude: Armagedon sa nekoná !