Čím viac čítam vo všetkých časákoch o mladých anorektičkách, ktoré umierajú kvôli svojim ideálom z Hollywoodu, tým vjac ma to inšpiruje chudnúť:) heh..Píšem to nerada, ale reklama a všetky tie vychrtlé modelky,ktoré pózujú už aj v reklame na detské piškóty na mňa strašne vplývajú. Anorekticky rozhodne vyzerať nemienim, ale keď si tak prečítam ako niekto nejedol tri dni, možno len zrnko ryže, tak ja vydržím aspoň nevečerať:)...Ofšemže pernamentku do fitka mám už kúpenú, lebo celá moja dietová organizácia čoskoro určite zlyhá:)...ako každú jar:) Inak som štíhla od prírody...ale každé moje kilo nad 58 nenávidím. Čiže 2:) Inak téma diét sa mi zdá už celkovo trápna a otrepaná, tak s tým skončím.

                        Kebyže sa ma niekto spýta, čo je to šťastie, neviem mu odpovedať. Ale viem, že JA som teraz šťastná. To tu teda už dávno nebolo:)...štastie je asi dočasné uspokojenie. Večná nemenná forma šťastia ževraj neexistuje a láska trvá, len kým niečo očakáva. Ja ani neviem, čo od tej lásky vôbec ešte mám čakať. Čakám len to, že bude trvať. A kým bude trvať, budem spokojná a keď budem spokojná, budem aj šťastná. Takže šťastie závisí od lásky. Akýýý reťazec:) Toto myslenie v neskorých hodinách mi nerobí dobre:) Asi Pojdem hajať. Zistila som, že keď si na noc jemne streknem parfem na ruku, mám krajšie sny:)