Breh rieky je veľmi zaujímavý:

je tu veľa kamenia, skál, stromov....neďaleko je vyšľapaný chodník...vidím kormorána...sedí, rozprestiera svoje krídla...občas sa rozvíri hladina inak pokojnej rieky...zrejme dáka ryba šantí i v tomto zimnom počasí. Prší, voda mi steká po tvári, ohlodané kmene stromov naznačujú prítomnosť bobrov.

Aspoň na chvíľu unikám zo života zvukov a obrazov, ktoré sú mi cudzie a vnáram sa do ticha a žiari prírody. Žiadne autá, motorky, metro, lietadlá...len čistý život. Čistý život sa dá interpretovať ako schopnosť odfiltrovať všetko neživé, negatívne, nesúrodé...prestať počúvať seba a načúvať len okoliu...nazýva sa to POKORA a to je vlastne STRETNUTIE s Bohom. Stav mysle, ktorá je vo svojej čistej podstate schopná prijímať prapôvodnú energiu, ktorá je tu od začiatku a ktorej prijímanie neustále ruší naše ego, prízemnosť a iné zvuky, ktoré nepatria do reality homogenity prostredia. Elasticita prostredia v ktorom sa nachádzame, ako aj nesúlad zvukov v ňom závisí priamo od nás. Smer cesty si vyberáme sami - a teda aj jej koniec. Kormorán skamenel, asi zbadal svoju korisť, potrebuje sa nasýtiť...aký kontrast našej konzumnej spoločnosti.

Som súčasťou tejto energie a zabúdam na všetko nesúrodé a na všetky falošné tóny...len harmónia duší a zvukov...keď sa nadýchneš, budeš to cítiť tiež...mimochodom: aj ty sa mimovoľne usmievaš? :-)

Absolútny súlad, dokonalosť - prvotná energia...na brehu rieky