Usmievam sa, aj keď prší, aj keď mám na okuliaroch drobné stopy po daždi. Nemám žiadne námietky a je mi fajn.

Príjemno sa mi vkráda do duše. Aj keď je otrasné počasie a mám studené ruky a červený nos. FAJN znova prišlo.

Poskočím si.

A hluk, kričiac na seba si hádžu hekýsa a mne ide prasknúť hlava, nuda v škole. Podľahla som myšlienke na útek. A to dnešné ráno vyzeralo tak sľubne, pretože cestou som sledovala, ako kvapky stekajú po skle autobusu. Obraz minula. Pominul. Už je koniec slzám a spomienkam, snáď.

Nie je to o nedostatku lásky, ale o sklamaní. O zlomení srdca a o niečom takom ako je podraz. To bolelo, ale posledná kvapka na skle autobusa stiekla a mne sa uľavilo. A pokora klope a s ňou spokojnosť.

V lavici sedela K., usmieva sa. Pýta sa ma na logaritmy a ja ju mám rada, je to fajn. Viac než fajn. Spievame si spolu nezmyselné texty

"I´m the star, you´re the star

I´m the star, you´re the star

I´m the star, you´re the star

on the keystar!"

Máme svoju iróniu a svet sa môže strčiť. Občas je ukecaná viac než priemerne a jej potrhlé názory ma vedia vytočiť, ale naše blbiny, ktoré nerobím s nikým iným, iba s K., nás rozosmievajú až k slzám. Je pekná, múdra a má prehľad o hudbe, svete a neje mäso, a čo je najlepšie, je jedna z ľudí na škole, ktorú mám veľmi (viac než to) rada. 

Budem mať šťastie - viem to, preto lebo som si v utorok obliekla nohavice na opak, celé boli na ruby. Smiala som. Nahlas. Bolo to fajn. Znovu.

Bola som s M. Rozprávali sme sa a smiali a skoro aj plakali, ale ovládli sme sa :) a P. sa tam náhodne zjavil. Dal mi lístok na ples a výrazom od ucha k uchu povedal, teším sa. Aj ja som opakovala po ňom výraz a stále som opakovala:

"jééj, jééj, jééj ďakujeeeem"

Spomenul niečo o skúške a utekal preč. Daroval mi aj gaštany. Večer som mu písala, že čo to má byť, a že či si je vedomý, že vo vnútri boli kedysi červíky. Odpísal:

"Hroznýš, ktorý zjedol slona"

Rozosmial ma.

Potom som len videla ako jeho kamarádičkovia po očku okukujú. Nevedela som, či si ma pamätajú, tak som sedela a ďalej sa rozprávala s M.

Som taká vďačná. Veľmi.

Bola som na omši s ďalšou K. a aj sme si oprášili vzťah k mekčiken menu, troška sa porozprávali, zašpásovali a šli spať. Cestou z mesta som si spievala od bítls  "can´t buy my love"

A dnes? Učím sa ekonomiku a maminka ide do práce. Predtým, než odišla mi nezabudla doniesť zvonkohru. Víťazoslávne mi povedala:

"opravila som ju"

Nedalo mi, vystíískala som ju a vlepila bozk na líčko a znova objala.

JE TO TAK TAK VEľMI FAJN. POZNáVAť, žIť A BYť S ľUDMI, KTORí Sú VAšI PRIATELIA A VY ICH ľúBITE. JE TO VIAC NEž LEN FAJN... OMNOHO VIAC.

PS₁ Dostala som dárek. Fotku so S., S. a K. + ja v rámečku s nápisom

"škola sa pominie priatelia ostanú

dni, čas, ani diaľka to nezmení"

Je to krásne. **

PS₂ myslím na S. mamku. a verím. Viera dokáže byť zázračná. S. nezabúdaj:)