Prepadol som v živote všeličomu. Obišiel ma len hazard. Stávkovanie. Také to o peniaze. Pár krát teda zlyhám ale fakt len pár krát.

„Jáj, kdeže ty, na to som prišiel ja“ poviem žene, keď si niekedy myslím, že na niečo som prišiel ja. „Stavíš sa?“ povie žena a ja viem, že sa stavím. Snažím sa len dohodnúť prijateľnú stávku, lebo od začiatku viem, že je to prehraté. „Tak stavíš sa?“ nutne sa chce staviť žena. A ja sa stavím a prehrám. Lebo keď sa chce moja žena staviť tak ja prehrám. A tak som tomu nepodľahol.

Potom som ešte chvíľu dával športku. Skoro samé šestky. Ja mám v rodnom čísle skoro samé šestky. Ale skoro samé šestky skoro nikdy nevyhrávajú. Ja by som potreboval aby ten čo žrebuje povedal. Dnes vyhrávajú čísla: 6,16,26,36,46,56,66,67,68,69 a tak ďalej. Tak také čísla nevyhrávajú nikdy. Dokonca sa obávam, že také čísla na niektorých žreboch ani nie sú. Ak nie sú tak ja ich pripíšem. Keď to končí povedzme 49-tkou tak ja pripíšem, že ešte aj 56 a 66 to určite. A oni to nevyžrebujú lebo také čísla nemajú a ja som potom prehral. Tak ani tomu som nepodľahol.

Potom som ešte asi päť krát dal stávku na športové výsledky. Ale trochu sa mi plietol hokej s volejbalom a tak Kuba v hokeji nikdy nevyhrala lebo oni hokej ani nehrajú. Potom som ešte dával, že vyhrajú také družstvá čo majú pekné dresy. Najviac sa mi páčili prúžkované dresy ale to bol v hokeji tiež problém, lebo prúžkované dresy mali v hokeji len rozhodcovia a tí nevyhrali ani raz. Ani raz som v takej stávke nevyhral. Trochu ma tí rozhodcovia aj sklamali, lebo keby chceli tak by vyhrali. Ale neviem prečo nechceli. A tak som tomu nepodľahol.

Takým hrám, čo do automatu vhodíte peniaze a automat vám vyhodí viac peňazí som tiež nepodľahol. Jednak sa takých miest trochu obávam a jednak som tam raz na skúšku aj hodil päť korún a potom som nevedel čo mám robiť a tak som rýchlo stlačil všetky gombíky, čo na tom stroji boli a potom už moje koruny neboli. Neviem prečo. Niečo zablikalo a tam kde bolo napísaných mojich 5 korún už bolo napísaných 0 korún a tak som si povedal, že to je veľká nespravodlivosť a tak som ani tomu nepodľahol.

Rulete som nepodľahol vôbec, lebo takú veľkú ruletu som videl len raz v hoteli Slovan a to len preto, že boli otvorené dvere a ja som išiel okolo nich na toaletu a okrem toho som videl veľa filmov z amerických kasín a tak viem, že taký film je vždy skôr dráma alebo kriminálka a tak som tomu fakt nepodľahol. Pre istotu. Navyše som vtedy už mal prečítaného Dostojevského Hráča a tak som aj na tej toalete išiel radšej do kabínky aby som nepodľahol. V tej kabínke som nepodľahol.

Kartám som tiež nepodľahol, lebo ja hrám len žolíky so ženou a s dcérou a to ešte aj dcéra, ktorá toľko kariet ani neudrží v ruke nado mnou vyhráva a to nehovorím vôbec o žene, ktorá vyhráva aj nad dcérou. Trochu sa mi darí vo faraónovi ale faraóna hráme s dcérou len keď má horúčku a leží v posteli a to mi príde predsa len scestné, aby som nad ňou vyhral, keď má horúčku. Navyše skoro vždy vyhrá aj keď má horúčku a tak som nepodľahol ani kartám.

Ja jednoducho potrebujem istotu. Niečo, kde sa vyhráva vždy. A teraz som to našiel. Chodil som okolo každý deň. Od mojej pracovnej stoličky je to miesto vzdialené 10 metrov. Dalo by sa povedať, že pracujem pri mieste hriechu a neresti. Koľko krát tam ľudia stoja v rade. Je to niečo ako automat. Tí moji kolegovia žmolia v ruke drobné mince a veria, že aj oni uspejú. Väčšinou uspejú. Hádžu do toho korunáčky a päťrokunáčky a čakajú. Stláčajú gombíky a potom zase čakajú. A potom sa každý usmeje a vyhráva. Ozve sa zvuk, lebo v takých automatoch sa vždy ozýva zvuk. Najprv cingotajú peniaze. Potom sa ozve taký pukanec. A potom také tiché ... ako to napísať ... tiché čurkanie. Voda. A potom sa ešte ozve jeden zvuk a je po zvukoch. Človek si zoberie svoju práškovú kávu alebo práškovú čokoládu. Je to dobrý automat. Tomu automatu som podľahol.