- Tešila som sa, že to bude chlapec, povedala včera sklamane kamarátka.

 A ono to je dievčatko. Definitívne.

-Teraz je už na potrat neskoro, keďže nie sme v Číne, kde si to môžeš vybaviť kedykoľvek a počkať si na chlapčeka.

- No veď.

Myslela som to ako drsný vtip, ktorý ňou mal otriasť. Zabudla som, že mám do činenia s profesionálnou manažérkou. Všetko musí byť podľa jej predstáv. A odrazu - koľké sklamanie.

 - Chlapca môžeš mať druhé dieťa.

- Čo ja viem, či bude nejaké druhé. Chapci sa vychovávajú ľahšie, dodala presvedčivo.

Od osoby, ktorá v živote žiadne dieťa nevychovala, to znelo srandovne.

Dokonca nejaký čas tvrdila, že žiadne ani vychovávať nebude. Vzdelanie, kariéra, stáže v zahraničí, feministická rétorika - že ženy sú tak akosi komplexnejšie bytosti, isteže, ale nie manažérske mutantky - patrila proste medzi frikulínky, z ktorých intelektu a emočných dispozícií si muži nerobia láskavú prču, ale - čo horšie - stávajú sa ich konkurentmi.

Lenže príroda nepustí a v rámci syndrómu naskakovania na odchádzajúci vlak, z ktorého veselo mávajú všetci normálni a  zaopatrení, začala prehodnocovať manažérske priority. Zostať na prázdnom nádraží so sklapnutou držkou je psychicky náročné, ostrakizáciu nevie každý/á znášať stoicky. Aj matka jej hovorila "Ingrida, rači buc rozvedená s harantáma. Ždycky móžeš nadávat na hovado chlapa ale čil vyzíraš jak chudera." Všetkých normálnych mužov si však medzitým rozchytali šikovnejšie baby, ktoré sa nenechali ohlúpiť rétorikou Škola, kariéra apotomsauvidí, povili dietky rýchlo, bez výčitiek svedomia zapriahli do pomocných aktivít celú rodinu a teraz majú vystarané a môžu sa venovať kariére. Na trhu párenia zostali len podivíni, programátori a rozvedení. A okrem toho ona už všetko k pohodlnému životu mala a prišla tak o slasti budovania spoločného hniezdišťa.

Nakoniec sa nedávno vydala za rozvedeného chlapíka.

- Nerob to, radila som jej, keď sa ma pýtala na názor. - Ak je teda iná cesta.

- Prečo?

Iná cesta zjavne nebola. Tak načo jej vykladať, že jeho deti z prvého manželstva jej budú prekážať. Vedome to síce uhrá, možno s nimi nadviaže príjemné, napohľad nekomplikované vzťahy, ale podvedomie je sviňa - a táto sviňa nám vládne - a ona bude musieť vynaložiť veľa energie, aby ho spacifikovala. To zviera v zadnom mozgu jej aj tak bude vyť, že oberajú o investície jej dieťa a ona bude samu seba presviedčať, že to je v poriadku, nič sa nedeje, kým jej to nevyrazí záklopku na úplne nečakanom mieste a podvedomú zlosť si bude aj tak kompenzovať na manželovi, hoci na iných, politicky korektnejších veciach. Bude jej na ňom vadiť tisíc blbostí a nikdy nebude mať odvahu priznať si, že je za tým tá jedna, lebo by tým klesla vo vlastných očiach. Vyzerala by ako sebecká čubka a to teda nie.

Tak, a teraz zanechajme povrchný svet racionalizácie podvedomých pnutí, ktoré sa prejavujú v absurdných hláškach typu Chlapci sa vychovávajú ľahšie a zostúpme do bačoriny evolučnej psychológie.  Položme si otázku, prečo chce hardcore feministka syna. Prečo nad dievčatkom ohŕňa pysk, hoci len dočasne, lebo príroda je mocná čarodejka a keď sa dievčatko narodí a urobí na ňu kukuč, vyšumia jej z hlavy všetky sprostosti.

Každá žena, a feministka zvlášť, nemá bohvieako vyvinuté sebavedomie a stále potrebuje sebapotvrdzovanie. V práci napríklad ďaleko horšie znáša kritiku  - to nemám, prosímpekne, z vlastnej hlavy, ale z časopisu Managor, ktorý firma predpláca geofyzikom z upstreamu, aby kvalitnejšie vŕtali - čím sa myslí kritika pracovných výkonov. Celkovo zle znáša kritiku. Najlepším posilňovačom sebavedomia sú deti. Vtedy sa aj z neistého káčatka stáva dračica. Bazálne emócie robia príjemné vrrr vrrr, celé okolie robí príjemné vrrr vrrr, s výnimkou chlapov, ktorým sa nechce platiť alimenty a robia nepríjemné vrrr vrrr.

A prečo je dôležitý práve syn? Evolučný psychológ (to nie je jeden s tých mamľasov, čo tvrdia, že muži a ženy sú nachlp rovnakí a nie je o čom) Jan Poněšický hovorí toto: Muž, ale aj syn znamená pre ženu doplnenie toho, čo sama nemá. Je tým splnené jej prianie po kompletizácii, celistvosti. Naviac sa (konečne) nemusí cítiť mužskosťou - teraz svojho malého syna - ohrozená, ba naopak, je mu bohyňou, ktorú počúva a zároveň ju obdivuje. Je to jeho prvá veľká láska, často i pravzor lások neskorších. Tento vzťah syn-matka je neotrasiteľný, často frustruje budúce manželky, ktoré sa cítia byť na druhom mieste a žiarlia na svokry, ktoré sa svojho syna nevzdávajú v ich prospech. Matka sa chová k synovi altruistickejšie ako k dcére a obdiv syna - muža robí dobre jej ženskosti, jej narcizmu. Matka poskytuje synovi lásku, pre ktorú nemusí nič robiť a praje mu dosť slobody i úspechov, hlavne, že sa vždy a opäť k nej vráti. Muži sa tak naučia považovať vzťah ženy (matky) k sebe za tak samozrejmý, že ich jeho rozbitie úplne vyvedie z rovnováhy. To sa deje aj preto, že ženy často odmietajú poskytovať mužom jednostranný emočný vzťah, ako aj jednostrannú absolútnu slobodu. Paradoxné je, že sú to práve ženy, ktoré mužov k tomuto vychovávajú.

Keby chcel niekto Poněšickému oponovať, stručný odkaz: Empíria, vážení. Empíria.

Napríklad moja skúsenosť z pozorovania sveta je taká, že ženy, ktoré majú prvorodeného syna, sa po ďalšom potomkovi až tak netrhajú, kým tie, čo majú prvorodené dievčato, chcú ďalšie s explicitnou túžnou po synovi. Veď aj v Číne sú to ženy, kto rozhoduje, koho nechá radšej utratiť a čerta im záleží na celkovej imbalancii. 

Voľakedy, keď ženy rodili prakticky neprestajne, problém nebol. V rade detí sa vždy nejakí chlapci vyskytli a nejakí aj prežili. Ale čo teraz, čo má úbohá feministka robiť teraz, keď je počet detí spoločenským tlakom limitovaný a potraty len do dvanásteho týždňa.

Ja si teda myslím, že táto konkrétna jedna, o ktorej je tu reč a ktorú týmto pozdravujem, si k dieťaťu, ktoré sa narodí nejako o chvíľu, nadobudne ďalšie, lebo zistí, že starať sa o dieťa je krajšie a zmysluplnejšie ako riadiť pracovnú skupinku cudzích tĺkov a tešiť hutnými výsledkami pažravých akcionárov. A keď to bude znovu dievčatko, tak si povie noačo a možno skúsi tretie. A keď zas dievčatko, nevadí, už si zvykla. Nakoniec, na svete môžu človeka postretnúť ďaleko horšie veci.

Oliva.