„Vitaj priateľu! Vieš o tom, že ľudia – priatelia sa hádajú aj kvôli futbalovému mužstvu?", spýtal som sa ho, aj keď viem, že odpoveď poznal.

„Porozprávaj mi o tom."

„V Ríme kedysi platilo "Chlieb a hry". A stále pozorujem, že to platí aj teraz. Ľudská dôstaojnosť je pošliapavaná, kde sa len dá. Potom sa cítia byť menejcenný, zbiera sa v nich citový jed a nevedia sa ho zbaviť. Tak sa ho zbavujú tým, že ohovárajú a snažia sa iných ponížiť.“

„V tomto systéme, v ktorom žijete to tak asi je. Ľudia sa ešte učia narábať so svojimi citmi. No nevedia to. Pokračuj..."

„Ľudia akoby unikali do iných svetov, tam kde sa necítia byť menejcenní. Unikajú do sveta filmov, hier a médií, aby sa nemuseli zaoberať svojimi myšlienkami, pocitmi a krivdami. Unikajú tam, kde sa cítia byť víťazmi prostredníctvom svojich idolov.
Stotožňujú sa so svojim futbalovým mužstvom a každé ich víťazstvo je ich vlastným víťazstvom a porážka ich porážkou. Nie je to čudné?"

„Vieš, že je? No ako vieš, je to zámer systému. Keby si ľudia uvedomili, že to, čo si o sebe myslia nie je pravdou, tak by sa mohli oslobodiť. Ak si myslia, že sú vynikajúci, tak to je pravda. Ale nikto nie je nad nikým.“

„Systém ľudí naháňa aby si zarobili na svoj chlieb, v práci ich poháňajú, niekedy vysmievajú, málokto robí niečo čo ho baví a potom nemá rád svoj život. Tak ich potom učí žiť svoje šťastie v hrách, médiach a televízii. Snaží sa zamestnať ich myseľ aby zatienil pravdu.“

„Akú pravdu?"

„Že systém nie je pre ľudí, ale ľudia pre systém. Že sú jeho otrokmi. Jednoducho sa im vnucujú hodnoty, jedlo, oblečenie, filozofia a všetko je také umelé!
A ľudia sa kvôli týmto hodnotám a názorom hádajú. Hádajú sa keď im povie niekto, že ich futbalové mužstvo je zlé, pretože, jedine skrz neho sa cítia byť víťazmi. Cenia si seba len skrz neho. A to je tragédia."

„ Vieš Orifiel, veľa si sa naučil. Pozoruješ svet a vyjadruješ svoje názory. Myslíš si, že vieš s tým niečo urobiť?“

„Dobre vieš, že nie kámo. Ale niečo o tom napíšem. Kto chce sa zamyslí. Kto hľadá slobodu, nájde ju. Možno svet nie je krásny, ale učím sa prežívať krásu aj v takomto svete. Spasiť sa musí každý sám.“

„Preto som stále s vami. Kto má hľadá, nájde ma.“ Pridal sa Boh. „Hľadaj ma v každom systéme, každej veci a žehnaj tomu. Jedine keď to prijmeš, tak sa oslobodíš. Nebojuj, ale príjmaj.“

„Ďakujem ti!"

Odišiel som. Chlieb a hry síce platia, no komu to už nestačí, nemusí sa báť. Je tu aj veľa iných a krajších vecí. Život je stále v nás a je v našich rukách. Nie len chlebom je človek živý. A nie len hrami má človek radosť.