Po ukončení piateho ročníka, v mesiaci Jún sa konajú diakonské vysviacky. Pre mňa osobne bol v tom roku Dóm svätého Martina miestom dvoch veľkých udalostí, ktoré aj mojím slobodným rozhodnutím potvrdili cestu povolania od Boha.
Slová Ježiša Krista sú dôkazom: "Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste išli a prinášali ovocie a aby vaše ovocie zostalo..." (Jn 15, 16).
Tí, ktorí boli toho hodní podľa výslovného svedectva Božieho ľudu a svedectva otca rektora, pristúpili v stanovený čas k sláveniu diakonskej vysviacky.
Sú v živote okamihy, na ktoré sa tak ľahko nezabúda. Jeden z nich bol aj tento.
V čom bol tak výnimočný?
Diakon ešte nie je kňaz a predsa má poverenie od Cirkvi skrze biskupa, aby prežíval svoje povolanie.
Diakon vo svojej službe môže všetko okrem troch skutočností – nemôže sláviť sv. omšu, nemôže vysluhovať sviatosť zmierenia (spovedať) a nemôže vysluhovať sviatosť pomazania chorým. Služba diakona spočíva v ohlasovaní Božieho slova, môže krstiť, pochovávať, sobášiť, viesť bohoslužbu slova, rozdávať sväté prijímanie, vykonávať krstné a sobášne náuky a tak pripravovať na vysluhovanie týchto sviatostí.
Po diakonskej vysviacke dostáva dekrét, ktorým ho otec biskup posiela do určitej farnosti, aby tu pomáhal kňazovi a postupne sa vžíval do služby. V dekréte má všetky potrebné informácie a udelenú "fakultu" – povolenie k tomu, aby mohol aj platne a dovolene vysluhovať sviatosť manželstva – čiže sobášiť.
Moje určenie pre službu diakona smerovalo do istého mesta. Vtedy tam bol p. kaplán a už nebohý p. dekan.
Ráno som mával bohoslužbu slova vo farskom kostole, chodieval som pochovávať a do nemocnice rozdávať sv. prijímanie. Zvlášť v nedeľu som mával pri asistencii p. kaplánovi aj homílie.
Ale aj čas určený pre službu tejto farnosti sa končil a mňa očakávala na jeseň v tom istom roku ešte jedna, veľmi významná a slávnostná udalosť. Otec arcibiskup oznámil, že niektorí prijmú sviatosť kňazstva. Termín bol nakoniec určený na 1. novembra. V ten deň bola slávnosť všetkých svätých.
Komentáre
Toto už zneje presvedčivo...
Asi sem tiež občas nazriem
toto som potrebovala čítať skôr...