dávno sme nekráčali spolu ruka v ruke
pekné písmenká sa cestou kamsi tratia
ten vietor čo mám rád ich niekam odnáša
aj keď sa stále máme radi

dávno som ťa neobjal ako kedysi a neviem prečo
neťaháš ma so šibalským úsmevom do vody
aj keď myslím že stále na seba myslíme ale inak
aj keď sa máme stále radi

vlásky na čele ma prestali poslúchať
v daždi sme dávno nepremokli ani v ňom nechodíme
alebo radšej vytiahneme dáždnik
aj keď sa máme stále radi

mám ťa rád a máš ma rada
máme to vôbec vysvetlovať svetu?
ten svet čo o tom vie si zvykol
donútili sme ho spolu

zle vidí ten čo nevidí ako držím tvoju ruku
a písmenka si cestu nájdu
ten vietor čo mám rád má rád aj mňa
prinesie mi ich prinesie ti ich

objímam ťa a hladkám stále cítiš to
neťaháš ma ale držíš nad vodou
žijeme si svoje chvíle každý iné
ale stále sme pospletaní asi to tak chceme
 
tá istota že si tam mi pokoj dodáva
spomienky hrdličky odleteli ale pierka zostali
tie už vetrík nerozfúka zostanú
a cesty naše zostanú rozdelené spojené