Bola zima suchšia, kam až pamäť siahala. Ľudia kráčajúci v snehu za sebou zanechávali svetielkujúcu stopu. Keď som pohladkal mačaka po chrbte, rozžiaril sa ako svetelná stuha a moja ruka vykresala spŕšku iskier. Môj otec prehodil, že je to elektrina, rovnaký jav, aký možno pozorovať na stromoch v búrke. Matku to však znervózňovalo. Nehraj sa s tým kocúrom, hrešila ma, ešte chytí plameňom. Premýšľal som v abstrakciách. Je príroda ako kocúr? A ak áno, kto ju hladká po chrbte? (Nikola Tesla, Príbeh mladosti, 1939)
Srbský chlapec Nikola Tesla, ktorému dali meno po dedovi, dôstojníkovi Napoleonovej ilýrskej armády, sa so svojím milovaným kocúrom - mačakom potuloval po chorvátskej prírode neďaleko Plitvických jazier na úpätí Dinárskeho pohoria, kam srbská rodina Draganicovcov - Teslovcov presídlila v 18. storočí. Rodina farára Milutina Teslu bola v horách šťastná. V roku 1864, keď mal Nikola osem rokov, však prišla ťažká rana. Jeho starší brat Dane, miláčik rodiny, spadol z koňa a na následky zranení zomrel. "Kedykoľvek som si spomenul na jeho inteligenciu a nadanie, javilo sa mi všetko moje snaženie márne a bezvýznamné," napísal Nikola Tesla. Stal sa z neho neurotický chlapec s nízkym sebavedomím. Veľa čítal a okolie bolo občas zdesené jeho predstavivosťou. Ako dvanásťročný natrafil na knihu Abafi od maďarského autora Josiku, ktorá podľa jeho slov zmenila jeho život. "Začal som sa cvičiť v sebaovládaní a sebazaprení. Spočiatku sa moje odhodlanie strácalo ako aprílový sneh, ale čoskoro som svoju slabosť premohol a pocítil som dovtedy nepoznanú radosť z toho, že konám, ako chcem."
Prešlo niekoľko rokov. Z Teslu sa stal vysoký muž aritokratického výzoru ovládajúci fyziku, matematiku a sedem jazykov, človek s údajnou selektívnou amnéziou, fóbiami, minimálnou potrebou spánku, horúčkovitou pracovitosťou a ostentatívnym nezáujmom o peniaze.
V roku 1884 prišiel 28-ročný Tesla do USA. Z Budapešti mal skúsenosti z americkej telefónnej ústredne, kde priamo v praxi študoval princípy indukcie. Mal sa stretnúť aj s Edisonom, ktorý nadobudol v Európe na základe chýrov o jeho genialite rozmery heróoa. Edison sa pod dojmom módnych amerických povedačiek o Transylvánii a Vladovi Drakulovi hneď v úvode stretnutia Teslu spýtal, či už okúsil ľudské mäso. Tesla bol zhrozený.
Tesla si čoskoro uvedomil, akú výhodu má vďaka svojmu univerzálnemu vzdelaniu a matematickým schopnostiam nad Edisonovou úmornou stratégiou pokusu a omylu. "Keby mal nájsť ihlu v kope sena, nezamyslel by sa, kde by asi mohla s najväčšou pravdepodobnosťou byť, ale okamžite by sa vrhol do práce a s usilovnosťou včely prevracal steblo po steble, kým by hľadaný predmet nenašiel. Bolo mi ho takmer ľúto, keď som pozoroval, ako sa pachtí a vedel som pri tom, že malá štipka teórie a výpočtov by mu ušetrila 90 percent práce," zapísal si Nikola Tesla.
O šestnásť rokov neskôr sa Tesla, znalý prác Blavatskej a Gurdjieffa, zblížil so Svámím Vivekánandom, rozhľadeným človekom vyznávajúcim univerzalizmus. Navštevoval Vivekánandove prednášky o védante v Brooklyne a pozval ho dokonca do svojho laboratória. Tesla do svojich prác prevzal védantskú sanskrtskú terminológiu a svoje myslenie stotožnil s Advaitou Védantou. "Všetci jedno sme."
Krátko pred koncom 19. storočia skonštruoval Tesla torpédovú loď bez posádky. Pre neho to nebol obyčajný stroj, ale technologický výtvor nadaný schopnosťou myslieť - prvá nebiologická forma života na Zemi. Vizionár Tesla za to zožal ignorantské posmešky...
(V texte sú použité informácie z knihy Marca J. Seifera Nikola Tesla, reprodukcia titulnej strany Time z roku 1931 je tiež prevzatá zo Seifertovej knihy, hudba k Plitvickým jazerám: Béla Bartók, Mikrokozmos, "V juhoslovanskom štýle")
Video z aktuálnej bratislavskej výstavy Nikola Tesla - človek, ktorý rozsvietil svet. Je tam aj elektrónový motor.
http://www.youtube.com/watch?v=dTmHgC5YY5o
-------------------------
Bonus:
Sedemdielny dokumentárny film chorvátskej televízie o Nikolovi Teslovi:
- prvá časť - druhá časť - tretia časť - štvrtá časť - piata časť - šiesta časť - siedma časť
Plus dokumentárny film BBC tu.
Komentáre
bravo, ema
presne: kto ju skrabe na bruchu? Kto jej dava nazrat?
"Tulacik a Klara si sadli pred dom. A pozerali sa na svet okolo seba. Na travu, ktora rastla sama od seba. Na kvety, ktore vonali nevedno preco. Na potok, ktory prudil a nikto ho nepohanal. Na velikanske slnko nad sebou, ktore nik nemusel pridrziavat, aby nespadlo. 'Videl som aj nieco take, co nie je vidiet,' povedal Tulacik. 'Ohne vsetko na zemi.'
...
Tulacikovi sa zdalo, ze je svet schovany v jednom jedinom kuzelnickom klobuku. Takom velkom, ze sa do neho vsetci pomestime."
viem, ze to nie je exatne a ani celkom k teme, ale kedze som od septembra naladeny prave takto, je to vsetko, co zo seba dostanem :p
Teslovi síce nie je dôvod neveriť,
Vopred ďakujem.
K téme prírodného nažrania som, showhotel,
Šunkes hádže iskry úplne bežne,
Preto som to z Teslovych zápiskov vybrala, lebo to poznám z vlastnej skúsenosti.
K tomu nevereniu:
http://www.haaretz.com/hasen/pages/ShArt.jhtml?item
No=924218&contrassID=2&subContrassID=1
No kto už by im neveril každé jedno slovo.
Kto neverí, drzo si overuje a dokonca z toho vyvodí všeobecné závery podporené inými podobnými skúsenosťami, ten je antisemita a zaslúži so opovrhnutie. Ako inak.
svetielkujúce stopy v snehu
Nič ti nebráni experimentovať
K sprostému klamaniu o roadblocks sa nevyjadríš?
Tesla je odpoved
Ovsem nie automaticky bezbolestna odpoved.
Evolucia je pochod od cierneho prachu cez spinave cierne blato k cistej abstrakcii.
ET AI
:)
síce mi nič nebráni experimentovať
"elektrónový motor"
To myslím tú
Na uplny okraj,
Ked po opustenych rozstrielanych domoch, prisla najprv rozstrielana posta, potom skola a nakoniec bola uzka cesta pretata kraterom, dosla trpezlivost /jemne povedane/ zvysku rodiny a nasledovalo par kilometrove cuvanie a stastlivy navrat na hlavnu cestu....
Takze Srbske rodiny tam uz asi neziju.
Ten iskriaci sneh - to som este ani ja nevidel, davam si do planu, uz sa tesim na zimne prechadzky.
Ľudová múdrosť,
Hej, Srbi sa dožili vďačnosti za to, že Európe vytvárali hrádzu pred nájazdmi orientálnych barbarov.
Jo, aby sa nezabudlo
Odvtedy sa v názoroch priemerného Američana na zvyšok sveta - a východnú Európu, vrátane Balkánu zvlásť - prakticky nič nezmenilo. Keby Galup usporiadal medzi amíkmi prieskum, či treba zdemokratizovať vybombardovaním Slovnesko, tak polovica amerického ľudu povie, že áno, lebo videli Hostel a to bolo niečo otrasné a druhá polovica povie áno, lebo nevie síce, kde to je a čo to je, ale bombardovať treba, pretože bombardovanie zaostalých kútov sveta je jedna z kľúčových amerických hodnôt.
Co je idare?
To ako,
Poslušne hlásim, že nemal.