Niekedy sa po zotmení hráme s personálom mojej domácnosti na platonikov. Po stene hopkajú zajace, kývu ušami, otvárajú papuľky a ja sa na ne vrhám. Nevyzerajú sofistikovane ako z wayang kulit, ale prečo personálu neurobiť radosť. Lebo vtedy sa smeje, ako sa moje vrhanie na tiene z rúk podobá na jej život a my, aristokrati, vieme, že radostný personál je lojálnejší.

Ale opäť som chcel o inom.

O spätnej väzbe. Tentokrát vážne. Nie o fídbeku z manažérskeho zmrdislovníka.

Keby mali inteligentní mimozemštania popísať ľudskú myseľ, povedali by, že je to slučka výstupných informácií použitých znovu ako vstup a tak stále dokola. Svet dynamických informácií, bez ktorého by nebolo biologickej evolúcie.

Nič iné ľudská myseľ nie je.

Iste, niekto môže mať v hlave stav blízky vákuu, čiže stav maximálnej entropie a minimálnych informácií, ale nebudem dnes nikoho urážať.

Lenže, hm. Keď sa behá stále dokola, vybehá sa najskôr chodníček a časom z neho môže byť hlboký zákop, z ktorého nevidno von. Asimov vymyslel svojich humanoidných robotov tak, že keď boli ich ich mysle vymrštené z naprogramovaného zákopu, nastal mentálny blok - mental freez-out a došlo k trvalému poškodeniu ich mozgu.

Vy ste iní. Viete mentálny blok prekonať a získavať nové spätné väzby.

Ale ani pre vás to nie je jednoduché.

Učebnicovým príkladom je myšlienková úloha, v ktorej máte dve deti a v kritickej situácii môžete zachrániť len jedno. U mnohých ľudí, ak ju nevybavia mávnutím ruky ako nezmysel, lebo ich mozog sa tým proste odmietne zaoberať, nastáva mentálny blok. Ak k takej situácii reálne dôjde, môžu sa ľudia ako Asimovovi humanoidní roboti zosypať. Zblázniť sa. Ich myseľ sa stane pre normálny život nepoužiteľná.

Je jeden mentálny blok, ktorý má každý. Pomyslenie na vlastnú smrť. Akýsi thanatoblok.

Všetky veľké filozofie a náboženstvá ukazujú cestu, ako z neho vyviaznuť. Tie najhlúpejšie kŕmia ľudí dogmatickými výmyslami o fyzickom zmŕtvychvstaní. Popierajú tak základný princíp sveta - spätnú väzbu. Sú to tvrdenia neoveriteľné a paralyzujú ľudskú myseľ stavom vysokej entropie. Brzdia ju. 

Sú aj filozofie, ktoré prekonávajú mental freez-out racionálnymi informáciami, ktoré mozog voľne spracováva. Vznikajú nové spätné väzby. Za týchto okolností môžu. A ľudská myseľ je slobodnejšia.

Niet ničoho cennejšieho vo vesmíre ako slobodná, otvorená ľudská myseľ.

-----------------

Môj personál sa smeje, ako sa vrhám na stenu s tieňmi. Nesmeje sa na mne. Vidí seba. V jej mysli vďaka mne vznikla nová spätná väzba.

Tak jej treba.

Mohol by som sa stať skeptickou mačkou. Tiež u mňa funguje spätná väzba a viem, že tie tieňové zajace neulovím. No ale čo by som neurobil pre to, aby som sa stal pre môj personál poučným príkladom. Nakoniec, veď ma živí.