Keby som tak vedela ako to skončí. Chcela by som vedieť, či všetko to, čo kvôli tomu prežívam má naozaj zmysel. Či jedného dňa všetko prejde a budem cítiť iba šťastie… Prinesie mi láska konečne pokoj?

Neviem…. Naozaj neviem kde mám hľadať útočisko. Mám ho hľadať v sebe? Nájsť vnútornú rovnováhu? Viac si seba samú vážiť?

Prečo, panebože, prečo som v tom predošlom vzťahu bola taká voľná, neskutočne šťaštná, lietala ako vták, nevnímala problémy? Viem, viem bola som dieťa, teenager, ale… ale veď tak by to malo byť… cítiť sa ako všetko to, čo normálne nemôžem… lebo len jediný má právo vidieť ma tak, ako nikto. Toľko otázok a stale iba prázde riadky určené na odpoveď.

Som buď nešťastná, plná otázok, podozrenia, nedôvery… alebo nekonečne šťastná… nič medzi tým.. žiadna kontinuálna čiara. Neustále kolísanie zo strany na stranu. Nebaví ma to. Vyčerpáva ma to. Berie mi to energiu, tam, kde ju strašne potrebujem.

Myslela som si, že keď príde ten pravý, tak to poznám ihneď… či to trvá dlhšie kým je to človek schopný zhodnotiť? Ako to teda je? Odpovie mi niekto?

Každý mi radí aby som si užívala moment. To, čo je práve teraz. Neriešila nič okolo. Riešila seba. Som naozaj drbnutá keď to neviem? Prečo mi nie je ľahostajné ako to bude o mesiac, či o rok alebo s kým si píše, či na mňa myslí, či nič na tej chate nespraví? Neverím mu. Ja mu jednoducho neverím. Sklamal ma párkrát, nebyť môjho upodozrievania, strkania nosa tam, kam ma do toho nič. Nič by som nevedela, žila v sladkej nevedomosti, veci by sa nezhoršovali.V kuse musím byť online, myslím na neho 24 hodín v kuse, som posadnutá tým, čo robí, čo cíti, či nie som pre neho samozrejmosť.

Bože môj! Môj predošlý blog bol plný zaľúbených článkov, spokojnosti, riešenia vlastných záujmov, cieľov,… šťastia. Tento sa dá označiť za jednú veľkú čiernu dieru. Dávam si otázku…čo ak aj tá predošlá sa takto cítila? Čo ak aj ona to nezvládala presne pre tieto dôvody? Čo ak i ona sa cítila tak častokrát sama, nedobíjaná, ako samozrejmosť? Zhoda náhod je, že mala toľko rokov ako ja, keď sa tak rozhodla. Možno je on naozaj ten zahľadený do seba, mysliac iba na svoje dobro, svoje šťastie a možno je na rozdiel odo mňa len vyrovnaný sám so sebou, so životom a mnou istý...

Nie som si istá, nemám odvahu a som slabá.... presný opak toho aká by 25 ročná žena mala byť.