Prišlo mi to smiešne, musela som sa premáhať aby som nevybuchla. Čo tu vôbec robím? A prečo?
Jeden z tých podivných dní, kedy sa už od rána dejú veci v prinajmenšom zaujímavej kombinácii. Sny sa premenili na skutočnosť a ja som si konečne mohla vyskúšať čoho som a čoho nie som schopná.
Tak ako pred dvoma rokmi, na tom istom mieste, a za veľmi podobných okolností. Ešte som si pamätala jeho vôňu. Ach, vône, vždy sa mi tak zaryjú do pamäti, a neskôr sa mi pri ich zacítení vybavujú tie najbláznivejšie spomienky. A ja som si spomenula na všetko. Na dobré, na zlé, na to čo mi chýba...
Dôveruj ale preveruj, v mojom prípade nedôveruj a preveruj dvojnásobne. Neverím mu, nemám dôvod, nehnevám sa, ale stále neviem čo tu robím. Ani neviem čo som si sľubovala. M. milujem najviac na svete, zomrela by som preňho kedykoľvek by to bolo nutné. Celý čas som naňho myslela, a už som asi stokrát oľutovala, že som šla. Hlavne keď stále ňúral, pokúšal a mal sa ku mne furt bližšie.
M. je preč, a to horšie, že som šla. A bolo mi aj dobre na jednej strane. Také tie hnusné podvedomé iskry, snáď pozostatky z minulosti... Keď sa ma dotkol... Bolo to iné, nepoznačené dlhoročným stereotypom, možno aj preto, že to kedysi bolo také aké to bolo: plné vášnivej nenávisti. Tajomstvá, milióny neodhalených informácií...
Možno som sa chcela pomstiť M., za všetky tie drobnosti, na ktoré zabúda, ktoré ma vytáčajú do šialenstva.

-------

Blbé je, že som bola úplne pri zmysloch, no absolútne som nevedela ako sa zachovať. Môj problém je, že nemám stanovenú akúsi morálnu hranicu, alebo niečo, čo si môže dovoliť len M. a zvyšok, čo si môžu dovoliť ostatní. Keďže som asociál, tak všetko je vyhradené čisto pre M. a doposiaľ som ani nerátala s možnosťou, že by sa ma snáď mohol dotknúť alebo ma objať niekto iný.
A preto som bola dosť vyhodená z miery, vlastne z celého toho. Ja neviem, nahovárala som si, že ex môže byť kamarát, ale v tomto prípade asi nie, lebo mne to prišlo celé ako jedna veľká blbosť, a zahrávanie sa.
Možno keď si stanovím tú hranicu, urobím si nejaký prieskum čo je v poriadku, a čo už nie, tak potom môžem dať priestor podobným testom, ale skôr nie. Lebo takto mám nielen ja len haluze a nehorázne, aj keď možno neopodstatnené, výčitky svedomia.

--------

Mám výčitky, pretože aj keď sa nič nestalo, mohlo sa. Aj keď som nič necítila, mohol to byť len dôsledok sugescie a priamej koncentrácie na M.

-------

Po smiechu býva plač