Politické zhodnotenie. Z pozícií liberálnej ekonómie je podstatou dnešných ekonomických problémov finančný systém. Jeho súčasná forma dovoľuje príliš voľnú tvorbu nových peňazí a ich príliš rozporné používanie. Otázkou je, či by iný systém vylúčil možnosť hospodárskej krízy. Nevylúčil. V ľudskom správaní sa objavuje občas správanie rizikové. Pravdepodobnosť takéhoto správania je o to väčšia, o čo slobodnejšie prostredie ide. Ak takéto správanie dosiahne davové rozmery, stáva sa jednou z príčin krízového stavu. Ak si predstavíme krajné podmienky spoločenskej slobody, tak môžeme preukázať, že rizikové správanie je prítomné v každej známej hospodárskej kríze. Takými krajnými podmienkami bol stav v Sovietskom zväze. Veľká hospodárska kríza sa v jeho ekonomike prakticky nijako neprejavila. Nejdem do ďalších podrobností. Je zrejmé, že veľkosť a charakter regulácie má zásadný vplyv na výskyt rizikového správania. Kríza teda musí byť nevyhnutnou súčasťou slobodného prostredia. Je mechanizmom, ktorým si ekonomika vyrovnáva svoje nerovnováhy. Snaha o ekonomiku bez kríz, alebo o ekonomiku s miernymi krízami je preto čisto politickou snahou a objavuje sa po každej kríze. Niekedy prinesú tieto snahy niečo užitočné, inokedy naopak. Dnešné ekonomické systémy vyspelého sveta sú práve neužitočným výsledkom, hoci veľmi dlho to vyzeralo naopak. V úvode tejto série článkov som písal o riedení kovu v minciach. Pokiaľ vedel o tom len panovník, tak okrádal užívateľov takéhoto platidla. To nemohlo byť správne. Pokiaľ by o tom vedeli všetci, tak mohli vyrátať cenu takéhoto platidla a používať ju k prospechu všetkých. S dnešnými novými peniazmi je to rovnako. Ich hodnota sa mení a ten, kto k nim príde posledný, škoduje. A to sú najčastejšie chudobní ľudia, ktorí nemôžu získať žiaden úver, dôchodcovia, ktorí zvyčajne nakupujú a investujú málo a častokrát si sporia, ale aj iné skupiny ľudí. Navyše skutočnú aktuálnu hodnotu peňazí nemôžeme poznať, pretože ako som písal v predchadzajúcom článku, stratila sa schopnosť trhu signalizovať včas zmenu tejto hodnoty. To už ani nerozoberám sektor finančného investovania, kde sa ich hodnota deformuje ešte viac. Až proces krízy môže vyčistiť vzťahy v ekonomike a určiť zrejme postupne hodnotu peňazí v obehu. Z politického hľadiska je dôležité aj to, že výroba peňazí je geniálny mocenský nástroj politikov. Väčšina z nás nemá čas, ani dôvod riešiť makroekonomické problémy, pretože máme svoju profesiu a každodenné povinnosti. A politici nám ponúknu ekonomický rast, vysokú zamestnanosť, podporu v nezamestnanosti, relatívne vysoké a rastúce dôchodky. Necháme sa skorumpovať a oni z toho vyjdú ako geniálni manažéri nášho života. Prakticky všetci dnešní politici sa dostali k funkciám dávno po tom, ako bola vytvorená teória monetarizmu a ako sa uchytila v prakticej makroekonomike. Politici z východnej Európy sa s ňou zoznámili dokonca až po páde komunizmu. Skutočné riziká si ale zrejme neuvedomoval takmer nikto. Až do doby prvých problémov. A tie sa začali objavovať v USA až v roku 2007. Možno prvé nepatrné signály niekoho inšpirovali už rok predtým. Väčšina z nás sa zaoberá touto témou prakticky až po vypuknutí problémov. A čo politici. Tí používajú monetarizmus dlhé roky bez väčších problémov a s relatívne dobrými ukazovateľmi. Prijať novú pravdu je takmer nemožné. V praktickej politike vylúčené. Človek, ktorí rád narába s mocou, urobí všetko preto, aby pri moci zostal. Politici, ktorí by súčasným procesom rozumeli, nebudú zvolení. Prečo? Pretože politici so zlými víziami sa nevolia. Verejnosť chce vodcov pre skvelú budúcnosť. Úspešným politikom bráni vedomie prijať pravdu o tom, že systém by mal zlyhať a oni by už nemohli verejnosti nič sľúbiť ani reálne dať a museli by odísť. Takže symbióza aktuálnej profesionálnej politiky a verejnosti je objektívne zadefinovaná. Súčasná hospodárska politika bude pokračovať až do obdobia silnejších šokov a následného hospodárskeho a sociálneho prepadu. A toto je práve riskantné obdobie pre politickú moc. Predpokladám, že na Slovensku nehrozí extrémizmus. Čo ale hrozí je, že súčasné partokratické a korporatívne využívanie moci sa posilní a tým sa posilní presun oslabených materiálnych hodnôt do rúk úzkej skupiny ekonomického pozadia politickej garnitúry. To môže ďalej oslabovať strednú ,ale aj nižšiu vrstvu a brániť rýchlejšiemu oživeniu hospodárstva. Vodcovský princíp, prítomný v našej politickej kultúre nám zrejme zabráni prijať väčšiu individuálnu zodpovednosť a tým zlepšiť stav demokracie a súčasne ekonomický výkon. Budeme tak zrejme ešte dlhú dobu strácať energiu na hľadanie cesty k výkonnej ekonomike a silnej demokracii.