Vystupňujme si lásku. Určime si presné pravidlá lásky, prechodové stupne, časovú dotáciu jednotlivých období, množstvo energie pripadajúcej spomínaným prechodom. Nezabudnime na dávku bolesti, litre sĺz radosti i smútku, nejaký ten obligátny a spontánny úsmev. Samozrejme, prekonané zážitky, uložené spomienky, naivné sny, splašenú fantáziu. Hlavnou veličinou bude šťastie, resp. vzdialenosť, ktorá nás delila od jeho dosiahnutia. Nakoniec to všetko vydelíme koeficientom sebalásky.

Mať rád

Od útleho detstva sa naša existencia potĺka so slovným spojením  - Mať rád - . Najprv sme mali radi seba, čo už samo svedčí o morálnom základe nášho druhu. Tyranizovali sme matky nevyspytateľným a hlasným prejavom našej maličkosti či už keď nás hlad alebo neukojená zvedavosť  upriamená na prsníky kvárila. Potom sme pomalými krokmi začali niečo cítiť k darcom nášho života, ale to okamžite prešlo pri prvom menšom konflikte, ktorý ohrozoval našu sebeckú integritu. Prišla puberta, matka všetkých rebélií a spupných myšlienok. Puberta, kráľovná viet typu – daj mi pokoj, ja to zvládnem , si out! - . Neskôr sa niektorí z nás osamostatnili, resp. vyleteli z hniezda, aby sa mohli uhniezdiť. Iní, pohodlnejší, neschopnejší, z iných pohnútok menej akční ten prelet uskutočnili neskôr, ak vôbec. Aj v tomto období sme dokázali mať radi seba, rodinu, priateľov. Ale mohol prísť cudzí element, ktorý je spúšťačom stupňovania lásky. Partner! Práve v tomto období je to najčastejšie a zrejme najviac odsúdené na úspech.

Ľúbiť

Viem, ľúbiť a milovať je možno kohokoľvek, od namosúreného Róbertka v správach po plačlivú Ivetku, ale ja by som sa rád zameral na mnou už spomínaný cudzí element – partnera. Prečo ho nazývam cudzí? Pretože sa dostáva do oblasti našich príbuzných, najbližších, ktorí videli naše holé pozadie, kopance od života a ukryté slzy v rohu detskej izby. Jednoducho, videli nás nielen vo fyzickom, ale aj psychickom Adamovom rúchu. A tu zrazu, kde sa vzalo, tu sa vzalo, na priedomí stojí ten cudzí element a dobýja naše srdce. Spoznáva nás, získava si nás, ovláda nás tak, ako mu to sami dovolíme. Máme ho radi, ľúbime ho.

Milovať

Prichádzajú prvé hádky, udobrovací sex, nedorozumenia, vysvetlenia, slzy, úsmev, smútok, radosť. Jednoducho, typické obdobie protikladov. Čoraz viac času trávi naša myseľ v jeho živote. Často sa pristihneme, ako len tak sedíme a blúdime myšlienkami po jeho životnej línii – Čo asi robí, s kým je, myslí na mňa? – Vzťah je plný zážitkov, spoločných infantilných snov a ideálnych predstáv. Čas je plný budúcnosti! Srdcový sval zavelil do útoku, komory a predsiene rozbehli paľbu, duša a rozum sú pod tlakom okolností rozhodnutí prijať status – Milovať - .

Mať rád

Vyvrcholenie môjho stupňovania spočíva v páde, ktorý nutne po prepuknutí stavu – Milovať – prichádza. Opäť sa dostávame do stupňa prvého a tým je  - Mať rád - . Ten pád je individuálny a závisí od mnohých okolností, no je isté, že sa u každého skôr či neskôr prejaví. Tým, že sme stavaní ako egoistický druh, o čom naše prvopočiatky svedčia, je jasné, že milovať vládzeme len určitú dobu. Energiu sme predsa dávno spotrebovali na sebalásku. A takto si tu žijeme . . .