Spomínala na deň, keď  Toma požiadala, aby sa odsťahoval z jej bytu. Chvíľu po tom, ako odišiel, prekladala vázu z jedného miesta na iné. Tam, kde predtým stál jeho stojan s CD-čkami. Zo zúrivosti postavila tú vázu tak prudko, že sa rozletela na milión drobných kúskov. Aj po pol roku cítila, ako z nej v tej chvíli vyprchala zlosť a zaliala ju nekonečná bezmocnosť. V celom byte bolo neuveriteľné ticho. Celý byt sa otriasal od jej vzlykov.

     Sedela opustená v tichom byte, hlava položená do dlaní. Vietor, ktorý si našiel cestičku cez pootvorený balkón sa jej pohrával s hrdzavými vlasmi. Strhla sa na zvonenie zvončeka pri dverách. Sedela bez pohnutia po prvom aj druhom zazvonení. Tretie jej preniklo až do najcitlivejších nervových zakončení. Prudko vstala a rovnako prudko otvorila vstupné dvere.
     "Ahoj, môžem ísť ďalej?" - spýtala sa dávna priateľka Mirka a bez toho, aby počkala na odpoveď, už sa hrnula dnu.
     "Mám tu neporiadok," - stihla len prehodiť Kristína.
     "To vravíš vždy, napriek tomu máš dom kedykoľvek v lepšom stave, ako keď ja práve doupratujem.," - zasmiala sa.

     Vstúpila do obývačky. Pri pohľade na roztrúsené črepy zmeravela.
     "A jéje ... čo sa stalo?," - otočila Mirka spýtavý pohľad ku Kristíne.
     "Tom zomrel. Mali v práci nehodu, dvaja jeho kolegovia sú v nemocnici s ťažkými popáleninami ... ale Tom...," začala sa dusiť vzlykmi a nevládala dopovedať to, čo Mirka už pochopila.
     Až neskôr sa Mirka opýtala: "Čo znamenajú tie črepy na zemi?"
     "Neuveriteľná náhoda. Keď sme sa s Tomom rozišli, rozbila som jednu svoju obľúbenú vázu. Zo zúrivosti, ale najmä z ľútosti. Namiesto nej som kúpila túto. Ani neviem, prečo ma pred niekoľkými minútami napadlo premiestniť ju. Chvíľu po tom, ako som sa dozvedela o Tomovej smri. Položila som ju príliš prudko a ona sa rozsypala. Som smutná z jeho smrti ... no ešte nešťastnejšia z toho, že som mu nedala viac lásky v jeho živote. A nezobrala si trochu viac z tej jeho. Mohla som mať od neho ... ten najcennejší talizman ... naše spoločné dieťa, " - prehltla a znovu vložila ťažkú hlavu do svojich krehkých dlaní. "Ale ja som vtedy myslela viac na svoje dokonalejšie šťastie ... "