Asi pred tromi týždnami som sa rozhodla začat behat. Rozhodnutie padlo hlavne po tom, čo som raz na vlak bežala a skoro som si potom dušu vyplula (no, rozdýchavala som to ešte dalších 15 minut). Ale:
- je tam strasne vela musiek, hlavne za svetla, vždy aspon jedna sa pohybuje blízko mojho oka, a mám pocit, že mi do neho vletela.
- Chodim bez okuliarov – to znamena NIČ NEVIDÍM, oni tam aj nejaký chlapi pobehujú, aj sa pozerajú mojím smerom, ale vobec neviem jako vyzerajú
- Je to už tretí týžden, čo chodím behat a VOBEC nemám pocit, že by som vládala viac. Skor naopak, napr. včera som sa teda dost prechádzala,
- Pri ostatných ludoch, čo tam behávajú, mám pocit, že nemám žiadnu kondičku
- Cestou tam aj spat musím prejst cez cestu (bez semafórov), kde kde čakám, či už v polke cesty (je tam „ostrovček“- chodník), alebo na začiatku, cítim sa tam ako k...a, ako si tam postávam.
- Nemám ten dobrý pocit, ako po aerobicu mávam, že po osprchovaní normálne cítim hormón štastia
- A povačšine a ma desne bolí moje úžasné koleno :(

Ale na druhej strane, zase
- robím niečo, nesedím doma
- je to lacnejšie jako chodit na aerobic (posilovna u mna akosi neprichádza do úvahy, to ma baví ešte menej ako behanie)
- som na vzduchu, pri Dunaji
- dá sa pri tom skvele rozmýšlat
- a vidim také nádherné veci, ako napr. vychádzajúci mesiac, ktorý je pri východe obrovský (nad tým furt žasnem) a na západe sa nebo sfarbuje do nádherných farieb, a ešte s obrazom vrchu Gellért hegy, alebo niektorými pamiatkami, je to úžasné....
takze neviem, na jednej strane viem, že niečo robit so sebou musím, na druhej strane, ma to zas až tak nebaví....