I vyhral malý Miro, môj synovec, výlet na Spiš. Keď sme sa to dozvedeli, hneď sme ondlievali, že aj my by sme išli, ale výlet bol len jeden, auto tiež len jedno a tak sme nakoniec nešli. A takmer nešli aj Mirovci, lebo babka sa dala ruky spínať, že čo budú behať a ziziať po cudzích regiónach, radšej nech deti okraje do písanok robia a starí jablká pooberajú, nech ich hyd nezožere. Lenže malý Miro dupol, že sa ide, a tak sa išlo.

Išli v takejto zostave: Miro, jeho sestra Papia, sestra číslo dva Bjeta,  brat Jojo a riadiaci aparát ujo. Ísť dakam s ujom je opovážlivosť...

Sedíme dnes ráno v zelenej budke a dávame si čaj... horský. Zrazu sa vo dverách objaví blonďatá Papiina hlava, že ide do obchodu a že či tu nie sme. Mááátkoboskáá, a kdeže by sme v sobotu ráno inde mohli byť? Manka jej uliala čaju a Sinéad sa ju dala vyzeteruvať: ,,Nnnaa, a ty čo beháš po dedine? A ako bolo na Spiši?“

Papia hovorí:,, Krásne! To si nevieš ani predstaviť aké to je veľké a monumentálne, nádhera! Aj keď... Vieš, ako to je ísť niekam s naším ocom. Ešte sme len nastúpili, už retuval, že s takými divákmi on nikde nejde, lebo že tam mačky aj tak medom neserú. Celú cestu nás napomínal,  aby sme spisovne rozprávali a potom sprdol Mira že:,,Očúvaj ma ty galgan, sa prestaň dlasnuvať po tej sedačke lebo ťa von vyhodím a ic si ako kceš.“ Keď sme konečne prišli k Spišskému hradu, oco vystúpil, vyhodil z auta Joja, udefal Bjetu, potom odfúkol, založil ruky v bok a zaretuval na celý kraj, že či sa to kvôli tejto hŕbe starého kamenia toľké kilometre trepal s nami pištiacimi za ušami. Potom schmatol Mira a išli sme na prehliadku, počas ktorej na celý hrad vyhukoval, že či si on sem nohy prišiel lomiť a že nech si to tu pozametajú. Dvakrát sa strepal a uderil si nohu. Konečne sa prehliadka skončila a oco že:,,A hentí z toho Nemecka, či ký kristus, sa sem čo dotrepali, nemajú kamenia doma, že musia na toto oči vypliešťať? Ledva to polepili, strechu to nemá...“ Potom huhňal niečo, čomu som našťastie nerozumela lebo som si dala slúchadlá ako vždy, keď ho to chytí. Schmatol nás jedného po druhom a nahádzal do auta, prihefol pásmi a išli sme domov. Riadna kultúra...“

Veru, ujo je svojský. Určite sa musel po tom premrhanom dni ísť pokochať pohľadom na svoje kurence, aby si napravil chuť.