V jednej dedine za siedmimi horami a siedmimi dolami žila rodina Sočúvkovcov. Keďže mali sedem detí a žili len zo sociálnych dávok, tak jeden deň najstaršiemu synovi rodičia povedali: 

Vieš, že ťa nemôžeme uživiť, tak tu máš kreditnú kartu, batôžtek s buchtami a lístky ticket restaurant a hybaj do sveta.“ 

Zsolt ich poslúchol a vďaka finančnej pomoci príbuzných si otvoril  krčmu v hlavnom meste. Krčma mala zásluhou výhodnej strategickej polohy pri strednej škole vysoký zisk. O pár mesiacov sa stala najlepšou v celej štvrti.

Jeden mrazivý večer vošiel do podniku žobrák bez domova a občianskeho preukazu.

„O dobrý muž, mohol  by som u vás prespať ?“ poprosil Zsolta

Zsolt sa nad ním zľutoval a nechal ho prenocovať. Keď sa ráno zobudil žobrák tam už nebol, ale na stole ležal odkaz.

„Veľmi pekne Vám ďakujem za vašu pohostinnosť. Keby ste mali nejaký problém zavolajte mi na priložené mobilné číslo.“

 Zsolt sa po prečítaní lístku síce začudoval, že žobrák ma mobil, ale po čase na to zabudol. 

Od tejto udalosti prešlo pár mesiacov a Zsolta sa čoraz viac a viac zaujímalo, čo sa deje v jeho rodnej dedine. Nakoniec neodolal a vydal sa na cestu domov. 

Cestou stretol skupinku troch mužov, ktorí utekali smerom z jeho dediny. Zsolt sa ich opýtal: 

„Prečo odtiaľ utekáte ?“ 

„Našu dedinu ovláda trojhlavý obor – mafián. Radím vám aby ste dali nohy na plecia kým nie je neskoro.“ odvetili mu a pokračovali v ceste.

Zsolt sa však nevzdal. Rozhodol  sa zavolať pomoc. Lenže polícia jeho výstrahu ignorovala, rovnako ako jeho šiesti súrodenci, ktorých obvolal. Vtedy si spomenul  na  žobráka. Ten  na jeho veľké prekvapenie, sľúbil, že príde pomôcť.

 O polhodinu tam aj dorazil a na prekvapenie Zsolta, nevyzeral ako žobrák. Mal dlhý kožený plášť a na pleci dva samopaly. 

„Ako je možné, že vtedy ste boli oblečený ako žobrák kým teraz vyzeráte ako biznismen ?“ 

„Viete, vtedy som účinkoval v Reality show STV Stroskotanec na 24 hodín. V bežnom živote  som výpalník Ivan, šéf konkurenčného gangu. Takže, vy vojdete dnu a ja vás budem kryť“ povedal Ivan. 

Tak sa akcia rozbehla a Zsolt bol o chvíľu už pri trojhlavom obrovi - mafiánovi. Strelil štyrikrát, ale strely obrovi – mafiánovi spôsobili len ľahké zranenia. Ten si ho všimol a kráčal mu oproti. Zsolt sa vtedy schopil. Strelil piaty krát, trafil jednu hlavu, šiesty, druhú hlavu, siedmy a obor – mafián padol mŕtvi na zem. Dedinčania sa, radovali a veselili. 

Dedina sa na jeho počesť premenovala na Zsoltovo a Zsolt sa s rodinou presťahoval do hlavného mesta, kde zamestnal svojich súrodencov v prosperujúcej krčme. Tá sa stala najúspešnejšou široko ďaleko a takto šťastne žili až kým daňový úrad neodhalil jej finančné podvody.