Ale je tu ten časopis Slovenka a teda šanca zisiť, že pani Reháková položila na chodník slávy jednu kachličku pre pána zaslúžilého umelca Adama Šangalu, že budú Shakespearovské letné slávnosti a módne dni a že Viva Musica a že.. Tam pri Dunaji, na tých loďkách kadejakých sa bude hrať dobrá hudba celé leto.. Čo len chcete, jazz, blues alebo dáky iný žáner vášmu srdcu blízky.. Proste dobrý časák.

A tak sa už teším po robote, že pójdem, načriem do schránky a bude tam. A tak idem, načriem do schránky a on tam nie je. Tak sa čudujem, že prečo... Nájdem si tam miesto Slovenky žltý papierik, že mám ísť na poštu. A rozmýšľam...

Predstavujem si, ako chodí dodanie tovaru v našej firme.. Kto, kedy a kde musí zaháknuť akú fajku v systéme, aby sa zmenila metóda doručenia... Kto toto inicioval? Aby mi časák neprišiel priamo? Aby som musela ísť na poštu? Ja som o zmenu nepožiadala, veď... To bolo také príjemné! Tak kto?...

Pošta? Alebo časopis? Kde mám svoj časopis?!...

Na druhý deň stretnem pani poštárku. Milá pani. A sa pýtam, že kde nastala tá zmena...

"Prečo som si našla lístok a prečo musím ísť tento krát na poštu?", pýtam sa a rozmýšľam...

Who initiated the change of delivery method in the system?

Wer hat hier die Umstellung veranlasst?

A pani poštárka sa len usmeje a vraví...

"Pastu ste tam mali... Zubnú... Sa do schránky nezmestila, ...", odpovie, "tak som vám to šupla na poštu", dodá.

Pastu ste tam mali zubnú...... Sooo..... eeeaaaasy......