"Čo smrkáš? Čo soplíš?" "Je mi chladno, prečo nekúria?" "Veď je leto!", prekvapene zdvihne dlane k nebu. "Nie, nie je leto. Je jeseň", takmer nepočuteľne šepne ona. Leto je cítiť inak, tak ako aj jeseň vnáša celkom iné pocity do mysle a tela. Leto je oheň, jeseň je voda. Takmer smutne, ona je dieťa leta narodené v auguste, pozerá von oknom. "Nie je to leto, aj keď sa celý tento cirkus tak maskuje", pomyslí si. Nepokojné počasie zatriaslo korunou stromu za oknom, a dole sa spustila kohorta štíhlych žltých vojakov, padnutých v boji o posledné letné dni. "Ja som to hovorila", potvrdzujúc v duchu samu seba. "Leto zbalilo kufre, a teraz sa potvora opaľuje voľakde na juhu, láka mladých večne opálených Kataláncov, pije riedené víno a zúfalo naháňa vidličkou olivy na tanieri." Malý úsmev zaihral na jej tvári: "Aj ja chcem". ... "No, chcem si v prvom rade utrieť nos", v panike s visiacou sviečkou hľadá vreckovky. Dokonalé spoločenské voux-pais. "Jeseň je krásna", pomyslí si, "len keby nemala ten neobytný a otravný sprievod. Sople, chrípky, husia koža v kúpeľni pod sprchou, svetre a hrubé ponožky nutné v byte, ešte furt nekúria? Budú kúriť keď vonku bude stabilne okolo 10 stupňov. Dovtedy si musíme doma trochu nadýchať, niečo sem tam uvariť, aby sme si to tu vyhriali. Ale inak jeseň nemá chybu, dokonca poznám ľudí, pre ktorých je jeseň najobľúbenejšia časť roka. Mne sa páči pre farebnosť. Príroda dokazuje, že všetky naše snahy o reprodukciu, či originalitu, sú len ohraničeným prejavom hmatateľnosti, 16-tich farieb, a ľudského vnímania času. Napríklad farby použité počas jesene sú neroztriediteľné, nediferencovateľné. Nevysloviteľné. Ako boh jedného náboženstva, ktorého meno je nevysloviteľné. Myslím, že viem, prečo je Nevysloviteľný. Pretože obsahuje všetko.