Nedalo sa s ňou už vydržať! Otravovala každú chviľu, bola schopná ešte aj v noci ho budiť. Čo s ňou? Zabiť ju? Ako? Vyhodiť ju? To sa nedá! Nenechá sa. Je silná a odolná.

   Čert mu ju bol dlžen. Ako si ju len mohol pripustiť do bezprostrednej blízkosti? Nuž, nepýtala sa, sama sa vnútila. A teraz, keď už je na ňom nalepená, už ho nepustí. Skúsil už všetko možné aj nemožné. Keď už sa mu ju nepodarilo zahlušiť a vyhodiť von, tak hľadal útočisko pred ňou inak. Čumením do telky do zblbnutia, studenými sprchami, skúšal sa od nej odpútať utopením hlavy v alkohole. Ale ona tam stále bola a stále sa mu víťazoslávne vyškierala priamo do očí.

   Napadla mu spásonosná myšlienka. Dovedie si sem kamarátku. Julinku. Tú, s ktorou sa stretáva v hostinci. Tú Julinku, ktorá nemá zábrany a vie sa baviť a užívať si život. Tú Julinku, ktorá vie, čo sa skrýva za smädnými očami mužov, keď ich dráždi svojimi prejavmi a pózami. Neexistuje, aby tú svoju neodbytnú Myšlienku nedostal z hlavy von! Myšlienku, ktorá sa zaryje mužom do mozgových závitov a nedá pokoja. S pomocou Julinky sa Myšlienky zbaví – aspoň na chvíľku. Vedel, že sa vráti a zasa sa mu zaryje do hlavy. Ale keď sa vráti, bude s ňou zasa bojovať...   ((-:

Tá podoba je úžasná! Vyzerá úplne ako .......  ((-: