Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Slovenská romantická literatúra (1830 - 1850)

Slovenská romantická literatúra (1830 - 1850) V tomto období boli Slováci súčasťou Uhorska, nemali vytvorení svoj samostatný štát, slovenčina nebola úradným jazykom, nesmela sa vyučovať na školách. Maďari chceli vytvoriť jednotný uhorský štát – Lajos Kossuth – vzrastá násilná maďarizácia slovenského národa. Slovensko bolo utláčané aj Rakúskom (Rakúsko-Uhorsko). Začína sa formovať nová generácia autorov – ŠTÚROVSKÁ GENERÁCIA. Začiatkom tridsiatych rokov sa začína formovať Štúrova škola, stúpenci sa začínajú politicky a kultúrne aktivizovať, začínajú rozprávať a slobodnom postavení Slovenska v rámci Uhorska. Centrom štúrovcov bola Bratislava, pôsobili na bratislavskom evanjelickom lýceu. Tu zakladajú v roku 1829 Spoločnosť česko-slovanskú. Medzi jej zakladateľov patria Karol Štúr a Samo Chalupka. Zo začiatku to bol študentský samovzdelávací spolok, jeho činnosť sa zmenila až po príchode Ľudovíta Štúra na lýceum. Do popredia sa dostávajú vlastenecké, národné a politické otázky. Štúr sa postupne dostáva na čelo tohto spolu. 24. apríla 1836 zorganizoval Štúr pamätnú vychádzku na Devín. Bola tajná, zaviazali sa, že budú bojovať za slovenský národ, slobodu a slovenský jazyk, dali si prísľub, že celý svoj život zasvätia láske k národu a vzdajú sa lásky k ženám, prijali symbolické slovanské mená. V roku 1837 Uhorská vláda zakázala činnosť všetkých slovenských študentských spolkov, zaniká aj Spoločnosť česko-slovanská. Pod vedení Ľ. Štúra zakladajú na bratislavskom lýceu katedru reči a literatúry česko-slovanskej na ktorej pôsobil J. Palkovič, jeho zástupcom bol Ľ. Štúr. Štúr prednáša na lýceu, všetky svoje prednášky prednáša vo vlasteneckom duchu, týmito prednáškami sa dostáva do sporu s viacerými profesormi, v roku 1843 bol vyhodený. Všetci Štúrovi stúpenci sa začali búriť, najvernejší odchádzajú z bratislavského lýcea do Levoče. Po týchto udalostiach napísal Janko Matuška báseň Nad Tatrou sa blýska. V roku 1843 uzákoňuje Ľudovít Štúr spisovnú slovenčinu, dohodli sa na nej na spoločnej schôdzke Štúra, Hurbana a Hodžu na Hurbanovej fare v Hlbokom. Pred uzákonením chceli súhlas J. Hollého, ktorý im vyhovel. Na jar 1843 J. Kráľ napísal v slovenčine Dumu bratislavskú. Prvou knihou v slovenčine bol druhý ročník almanachu Nitra. Vzniká nový celonárodný spolok Tatrín, ktorý podporoval uznanie spisovnej slovenčiny a vydávanie kníh. Proti uzákoneniu spisovnej slovenčiny bol Ján Kollár. Sposovatelia sa chceli zúčastniť na premene spoločnosti, nad osobnými citmi prevažuje láska k vlasti, slovanský humanizmus a zdôraznenie významu ľudovej slovesnosti. Hlavným literárnym druhov sa stala lyrika. Vznikajú nové žánre (duma, krakoviak), ale aj ponášky na ľudovú pieseň a balady. Spolu s jazykom ľudovej piesne preberali štúrovci aj veršovanú stavbu, obrazy, trópy a námety z ľudovej slovesnosti.

Literárne obdobia | stály odkaz

Komentáre

Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014