Na úvod je potrebné zvýrazniť dve myšlienky z časti 1. Princípy a hodnoty. "Hospodársky rast  (nad 5 % hrubého domáceho produktu) a ekonomická výkonnosť by sa mala skĺbiť s rastom zamestnanosti, sociálnej súdržnosti a zvyšovaním kvality života pre všetkých. Hospodársky rast musí byť postavený na vyššej kvalite, vzdelanosti a inovatívnosti, ktorý bude slúžiť záujmom ľudí."

    "Je potrebné nájsť rovnováhu medzi verejnými a súkromnými záujmami, najmä ekonomického charakteru a celkovo medzi verejným a súkromným sektorom."

    Programové vyhlásenie je slohovo pomerne dobre spracované. Stále však v ňom preráža vplyv jednotlivých rezortov, ktoré tvorili jeho kostru každý podľa vlastnej osnovy. Za nedostatok považujem, že sa neoddeľujú opatrenia, ktoré jednotlivé rezorty viac menej musia robiť v zmysle právnych predpisov a svojej agendy a vláda ich v tom v podstate musí podporovať, resp. vyžadovať ich od opatrení, ktoré vláda chce presadiť ako svoj nový prínos. Opatrenia, ktoré chce vláda prijať na realizáciu rozsudku prijatého Medzinárodným súdnym dvorom v Haagu vo veci sústavy Vodného diela Gabčíkovo - Nagymaros (s.18) patria jednoznačne k tým prvým.

    V časti 2. Makroekonomický rámec, verejné financie a hospodárska politika sa vláda zaväzuje, že  bude širokú verejnosť dlhodobo finančne vzdelávať. Klienti BMG, AGW atď by sa mali tohto vzdelávania zúčastniť povinne. V opačnom prípade žiadne odškodnenie.  Vláda sa tiež zaväzuje, že nebude zvyšovať počet orgánov štátnej správy ale pripraví nový kompetenčný zákon (9.Zahraničná politika, s.56), čo je hodne nepresný názov.

        Ďalej sa vláda zaväzuje, že budú vypracované nasledovné koncepčné a strategické dokumenty:  Stratégia rozvoja SR v strednodobom a dlhodobom horizonte, inovačná stratégia, Stratégia energetickej bezpečnosti SR s výhľadom do r. 2030, stratégia proexportnej politiky, zásady pre štátnu politiku rozvoja cestovného ruchu, prehodnotená Stratégia rozvoja cestovného ruchu SR do r. 2013, stratégia rozvoja dopravy do r. 2015 (reálne majú byť vytvorené podmienky pre výstavbu a sprevádzkovanie 100 km diaľnic a rýchlostných ciest do r. 2010), prehodnotený Národný strategický plán rozvoja vidieka, Národný lesnícky program v súlade s akčným plánom EÚ vo väzbe k Národnému programu rozvoja vidieka, vízia regionálneho rozvoja Slovenska na obdobie nasl. 20 rokov od ktorej bude odvodený strategický dokument, komplexný komunikačný akčný plán ohľadom aktivít v oblasti regionálneho rozvoja, koncepcia vysokoškolského vzdelávania, Koncepcia štátnej politiky vo vzťahu k deťom a mládeži na obdobie r. 2008 - 2013 a akčné plány, dlhodobý program rozvoja športovej infraštruktúry, koncepcia mediálnej výchovy ako súčasť vzdelávacieho systému spoločnosti, Stratégia rozvoja slovenského knihovníctva, múzeí a galérií, nový program boja so zločinnosťou, nová stratégia prevencie kriminality, národná  stratégia riadenia a ochrany hranice SR, nová koncepcia organizácie a rozvoja civilnej ochrany do r. 2015, komplexná koncepcia jednotnej prezentácie SR v zahraničí a cieľavedomá stratégia jej uplatňovania.

    Z rezortných plánov z minulého volebného obdobia si vláda osvojila potrebu vypracovať návrh zákona o boji s terorizmom a návrh zákona o boji proti extrémizmu a pridala k nim potrebu návrhu zákona o prevencii kriminality.

    Spoločným menovateľom  aktivít uvedených v predchádzajúcich dvoch odstavcoch je snaha akumulovať v rezortoch čo najviac peňazí na realizáciu uvedených stratégií, koncepcií, zákonov a pod. Na všetko sú potrebné autá, počítače, systemizované miesta, paušálne výdavky atď.

    Strategické dokumenty schválené vládou  síce môžu byť šekom na peniaze zo štátneho rozpočtu ale ak ciele v nich obsiahnuté presahujú právomoci vlády je nevyhnutné zabezpečiť ich plnenie prostredníctvom všeobecne záväzných právnych predpisov a samozrejme rozpočtových programov. Inak zostanú len popísaným papierom, akých už bolo dosť.   Je však absurdné, že snáď  každý rezort chce vytvárať rôzne "komplexné stratégie", ktoré sa nakoniec budú vecne prekrývať.

     V časti 3. Pracovné vzťahy a sociálny dialóg sa vláda zaväzuje, že navrhne (nový) zákon o verejnej službe a nový zákon o štátnej službe. K nim ešte pridáva (v časti 9. Zahraničná politika) prísľub vypracovania návrhu zákona o zahraničnej službe, ktorý upraví postavenie zamestnancov zahraničnej služby. Prísľub osobitného zákona o zahraničnej službe je v rozpore so záväzkom v časti 7. Spravodlivosť, podľa ktorého vláda vylúči rezortný záujmový a unáhlený prístup k príprave zákonov. Idea samostatného zákona o zahraničnej službe vychádza z privilegovaného postavenia zamestnancov bývalého socialistického MZV v Prahe, ktoré ako výkonný orgán štátostrany centralizovalo veľkú časť stykov so zahraničím a  jednoznačne narušuje systematiku noriem pracovného práva. Je to snaha o presadenie súkromných ekonomických záujmov diplomatov, ktorí sa cítia byť nie štátnymi úradníkmi ale novodobou štátnou šľachtou   a do programového vyhlásenia sa návrh mohol dostať len  vďaka ich úspešnému lobingu.

    Vláda sľubuje rozšírenie sociálneho dialógu tým, že chce zriadiť Radu pre seniorov a Výbor ministrov pre deti a mládež a Úrad pre menšiny. Vytvoriť sa má aj Imigračný a naturalizačný úrad SR.

    V časti 5. Vedomostná spoločnosť vláda sľubuje vytvoriť podmienky pre vznik Národného centra európskych a globálnych štúdií SR. Zrejme nie ako orgánu štátnej správy preto, že počet tých zvyšovať nechce. Zdá sa však, že v podobe tohto centra sa nám vráti zrušený Úrad pre stratégiu rozvoja vedy, techniky a spoločnosti SR, predtým Slovenská plánovacia komisia (orgány štátnej správy).

    Vláda tiež sľubuje, že schváli zákon o mládeži (o tom som prvý raz počul v r. 1988) čo je nezmysel. Zákony schvaľuje parlament. Potreba zákona o mládeži je na širšiu diskusiu.

    V časti 7. Demokracia a právny štát vláda sľubuje, že zruší krajské úrady čo je nezmysel. Zákony schvaľuje parlament. Pravicoví kritici vlády si zatiaľ nevšimli, že vláda si čiastočne osvojila návrh Demokratickej strany a chce posúdiť potrebu prijatia zákona proti šikanovaniu občanov.

    Vláda chce prijať pravidlá udeľovania štátneho občianstva cudzincom pričom nie je uvedené ako budú spolupôsobiť s ustanoveniami zákona č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve v znení neskorších predpisov.

    V časti 8. Obrana štátu sa vláda zaväzuje zdokonaliť právny rámec pre činnosť orgánov verejnej moci na úseku zaručenia obranyschopnosti SR, vytvoriť integrovaný bezpečnostný systém riadiaci a koordinujúci všetky organizácie a inštitúcie determinujúce obranu štátu, prehodnotiť systém velenia a riadenia ozbrojených síl SR a  vybudovať funkčný systém včasnej výstrahy. Vidieť za tým snahu vyhnúť sa riadiacej zodpovednosti prostredníctvom tvorby všeobsiahlych koncepcií.

    V časti 9. Zahraničná politika sa vláda zaväzuje podieľať sa na príprave a realizácií Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ a na rozvoji kapacít európskej obrannej a bezpečnostnej politiky. Vzhľadom na naše členstvo v EÚ je to samozrejmé ale vláda neuvádza aké postoje a orientáciu mieni vnášať do SZBP a EOB. V rámci SZBP sa vláda chce sústrediť  na posilňovanie bezpečnosti a stability Západného Balkánu a východnej Európy bez uvedenia toho aký je náš postoj k rastovému potenciálu Albánska a budúcemu postaveniu Kosova (súčasť štátu Srbsko) a Bývalej federálnej republiky Macedónsko (samostatný štát).

    Vláda chce podporovať ďalšie rozširovanie EÚ s tým, že prijímanie nových štátov musí plne zodpovedať stanoveným kritériám členstva. Chýba tu však jasný postoj, napr. či vláda chce alebo nechce  aby sa členom stalo Turecko. Vyhováranie sa na kritériá je alibizmus. Vláda by mala jasne povedať, kde by mali byť  budúce hranice EÚ na východe a juhovýchode, prípadne enklávy.

    Pozitívne je, že vláda vypracuje analýzu stavu práv a povinností vyplývajúcich z členstva SR v EÚ s cieľom maximálneho využitia jeho potenciálu. Aspoň sa dozvieme kam sme vlastne vstúpili.

    Realizácia zámerov dokumentu bude postupná. Program sa zase rozdelí medzi rezorty, tam sa nabalí o trvale prisúvané rezortné námety a tie sa zaradia do plánov práce vlády na jednotlivé roky a plánov legislatívnych úloh vlády na jednotlivé roky, ktoré bývajú schvaľované uznesením. Legislatívnych aj nelegislatívnych úloh bude potom podstatne viac  než by sa teraz zdalo a budú tam až smiešne veci v pomerne veľkom počte. Bude tam napr. veľa úloh typu "novela novelizovaného zákona", "návrh výnosu", "návrh vyhlášky" a pod.  Pri mnohých čiastkových úlohách sa vzápätí zistí, že sa nedajú splniť a vláda ich bude postupne rušiť.

    Ak vláda chce aby jej program bol plnený komplexne a nie len na báze záujmov predstaviteľov jednotlivých rezortov mal by jeho plnenie komplexne sledovať predseda vlády.

    Čítanie ústavy

    V  zmysle čl. 86 písm. f) Ústavy SR patrí do pôsobnosti NR SR rokovať o programovom vyhlásení vlády, kontrolovať činnosť vlády a rokovať o dôvere vláde alebo jej členom.

    V zmysle čl. 113 Ústavy SR  je vláda povinná do 30 dní po svojom vymenovaní predvstúpiť pred NR SR, predložiť jej svoj program a požiadať ju o vyslovenie dôvery.

    Nikde sa neuvádza, že NR SR má schvaľovať programové vyhlásenie, čo však urobila.   Zaujímavé bude čo ak vláda nesplní niektoré časti PV schváleného parlamentom?!  Dá si ho vláda zmeniť?

     Je to tak trochu problémové vyhlásenie vlády.