Tak si včera vykračujem plný falošného gulášu a netiopierovho večného odkazu domov. Myšlienka vyskúšať si to na vlastnej koži mi živo blúdila hlavou.
Len ako zistím ktorá je tá pravá, vravel som si. Ako ju spoznám...
A v tom som ju zazrel. Kilo sračiek na xsichte, to je ona akiste... S tými dlhými nechtiskami cupitala si s jemne zdvihnutým nosom na tých vysokých briketách. Všetko co mala na sebe bolo určite z tých "naj" značkových obchodov veľkých nákupných centier. Šmrncnutá jemným afektom sa blížila...
Celý naradostený som sa nevedel dočkať ako to vyskúšam. V pravú chvílu som si potom už len spomenul na netopierov článok, zapojil moju fantáziu a ústa sa mi roztiahli do jedného veľkého a spokojného úsmevu.
Komentáre
:))))))))))))))))))))
:-)))))))))
:)))))))
:) jasne
spomenula som si na típího dnes aj ja..