Milujem nočnú oblohu,
nebo posiate hviezdami;
vesmíru nekonečnú rozlohu,
nemé túlanie sa poliami.

Milujem teplý letný dážď,
šum vetra v lísti jesene,
keď niekto úsmevy rozdáva,
keď dušu radosti plameň zahreje.

Milujem vôňu pokosenej trávy,
zúrivej búrky veľkoleposť;
nenapodobiteľné objatia milovaných
i to, keď ma prekvapí nečakaný hosť.

Milujem nákazlivú hravosť zvierat,
nenásilnú dotieravosť mačiek,
upokojujúcu melódiu ohňa,
pohľad na krvácajúce zore.

Milujem vôňu živice, lesa,
dotyk kôry mohutného stromu;
naboso kráčať, keď padne rosa,
zaspávajúc sledovať zmeny horizontu.

Milujem pohľad na okna za ranného mrazu,
to, keď mi snehové vločky hladia tvár;
hoc len myšlienkové putovanie do čarovného kraju,
to, v čom je prekvapenia dar.

A milujem TEBA, hoc žiješ v diaľke,
hoc už len zriedka vidieť ťa smiem;
všetky tie slová, spomienky krásne
ostanú vo mne, kým nastane deň.

Deň, ktorý opäť spojí naše cesty
a viem, že nie je ďaleko,
keď podídeš bližšie a ja spoznám, že si
stále ten priateľ s veľkým P.

Pretože priateľ nie je LEN človek;
je sťa vzduch v najčírejšej podobe,
najslávnejšieho futbalistu víťazný dres...
Je tým, ktorý rozsvieti svetlo v tme.